BRATISLAVA – Slovensko aj dnes potrápia vysoké teploty. Na niektorých miestach môže teplota dosiahnuť až 38 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahy 2. a 3. stupňa, ktoré platia od 12.00 do 18.00 h.
Druhý stupeň výstrahy platí najmä pre severnú časť západného, stredného a východného Slovenska. Meteorológovia tu očakávajú dosiahnutie maximálnej teploty vzduchu 32 až 35 stupňov Celzia. Tretí stupeň výstrahy platí predovšetkým pre južnejšie regióny Slovenska. SHMÚ tu dnes predpokladá dosiahnutie maximálnej teploty vzduchu 36 až 38 stupňov Celzia. Takéto vysoké teploty podľa meteorológov predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov.
Človek počas horúčav vypotí litre vody, minerály treba doplniť
Človek môže počas horúčav, ktoré v súčasnosti sužujú Slovensko, denne vypotiť aj päť litrov vody. Potením telo stráca aj dôležité minerálne látky, ióny, aminokyseliny, hormóny, mastné kyseliny, kyselinu mliečnu a antibakteriálne látky, ktoré ľudskému organizmu prospievajú. A ak ich telo nedostáva späť inou cestou, môžu hroziť zdravotné problémy.
„Množstvo potu, ktoré telo vylúči, sa líši na základe niekoľkých faktorov, akými sú napríklad zvýšená fyzická záťaž alebo vysoké vonkajšie teploty. V bežnom stredoeurópskom počasí zo seba denne vypotíme priemerne pol litra vody. Počas dní, keď ortuť sebavedomo stúpa po teplomere nahor a nezastaví sa ani na 30 alebo 35 stupňov Celzia, to však pokojne môže byť až päť litrov za deň,“ uviedol Tomáš Kampe, primár Kliniky dermatovenerológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a odborný konzultant LR Health & Beauty.
Medzi najvýznamnejšie minerály, ktoré telo potrebuje, patria chlorid sodný, draslík a horčík. Najmä magnézium je pre organizmus nevyhnutné a k jeho najväčším stratám dochádza práve pri horúčavách. "Jeho nedostatok môže spôsobiť okrem iného aj bolestivé svalové kŕče alebo podráždenosť či náladovosť," vysvetlil Kampe. Prírodnými zdrojmi horčíka sú listová zelenina, strukoviny, orechy, ovsené vločky, minerálky, banány alebo aj tmavá čokoláda. Nedostatok draslíka zase môže mať fatálne následky až v podobe náhlej srdečnej zástavy. Doplniť si ho je možné konzumáciou hovädzej pečienky a mäsa, fazule, banánov alebo hrozna. Veľmi vysoké množstvo draslíku obsahuje a čierny čaj či káva.
Dôležitý je aj chlorid sodný alebo kuchynská soľ. Hoci Slováci trpia skôr nadmerným užívaním soli, jej nedostatok hrozí najmä počas horúcich dní, prípadne pri hnačkách alebo zvracaní. Výsledkom môže byť slabosť, únava, závrate, svalové kŕče až celkový kolaps. Významným zdrojom soli sú napríklad údeniny, potraviny v slaných nálevoch, niektoré druhy syrov, korenia, paštéty alebo aj slané pečivo.
Aby telo získalo späť stratené minerály a ďalšie živiny, je nevyhnutné dodržiavať najmä pitný režim. V teple treba denne vypiť minimálne dva až tri litre tekutín. Ideálnym nápojom je čistá voda, ovocný alebo bylinkový čaj. Rovnako džúsy alebo ovocné mušty, pretože obsahujú plno vitamínov, najmä C a E, kyselinu listovú, vlákninu a minerálne látky – horčík, železo a draslík. Tekutiny možno prijímať aj v strave v podobe polievok alebo ovocia a zeleniny. V lete sa, naopak, neodporúča piť sladené a perlivé nápoje. Optimálne nie je ani časté pitie kávy, ktorá odvodňuje.
