BRATISLAVA - Kresťania si dnes pripomínajú narodenie sv. Jána Krstiteľa, predchodcu Pána Ježiša.
Podľa Biblie bol sv. Ján Krstiteľ synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. Títo manželia bývali v dedinke Ain Karim, vzdialenej asi sedem kilometrov na západ od Jeruzalema. V pokročilom veku sa im narodil syn Ján.
V dospelosti žil sv. Ján asketickým životom. Zdržiaval sa v blízkosti priechodov cez rieku Jordán a tam vyzýval ľudí na pokánie a krstil ich v tejto rieke, aby boli očistení od hriechov. Preto ho nazývali Jánom Krstiteľom. Podľa evanjelií pokrstil aj Ježiša Krista.
Sv. Ján Krstiteľ vyzýval ľudí k pokániu. Radil im, aby sa delili s tým, čo majú, či už išlo o odev alebo jedlo, s ľuďmi, ktorí nemajú nič. Učil ich modliť sa a pripravoval ich na príchod niekoho, ktorý je oveľa väčší a dôležitejší ako on. Čistá a silná osobnosť sv. Jána Krstiteľa mnohých priťahovala a považovali ho za proroka či Mesiáša. On však zdôrazňoval, že nie je ani Mesiáš, ani prorok. "Ja Vás krstím vodou, ale po mne príde mocnejší, ktorému nie som hoden rozviazať remienky na obuvi. Ten Vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom," hovorieval podľa evanjelií sv. Ján Krstiteľ a pripravoval tak cestu Ježišovi Kristovi.
Mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa si kresťania pripomínajú 29. augusta. Podľa tradície Ján napomínal kráľa Herodesa za jeho nemravný a hriešny život a ten ho dal uväzniť. Neskôr, na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salomé, dal Jána vo väzení sťať.
Sv. Ján Krstiteľ vystupoval ako posledný starozákonný prorok, predchodca Mesiáša. Je považovaný za jednu z najväčších postáv dejín spásy.
Meno najväčšieho proroka sa spája s magickou mocou
Čas okolo slnovratu alebo rovnodennosti mal vždy významné miesto v kalendári ľudových povier. Šíriace sa kresťanstvo sa snažilo odvrátiť pozornosť ľudí od čarov a magických úkonov. Do letného slnovratu preto cirkev zaradila Narodenie svätého Jána Krstiteľa, ktoré sa slávi 24. júna.
"Svätý Ján Krstiteľ bol posledný a najväčší prorok Starého zákona. Bol súčasníkom a rovesníkom Ježiša Krista. O Jánovom účinkovaní píše okrem evanjelistov aj historik Jozef Flavius. Dospieval pravdepodobne v asketickej kumránskej komunite na brehu Mŕtveho mora. Bol známy jednoduchým životom, nosil odev z ťavej srsti a živil sa stepnými kobylkami a medom divých včiel. Hlásal pokánie a kajúcnikov krstil v rieke Jordán, čo mu dalo prímenie Krstiteľ.
Svoj život skončil pod katovou sekerou v temnici jeruzalemského kráľa Herodesa Veľkého, ktorému vyčítal nezákonný pomer s manželkou jeho brata Filipa Herodiadou. Smrť Jána Krstiteľa si cirkev pripomína 29. augusta.
Niektoré pohanské praktiky sa napriek všetkému zachovali. Patrí medzi ne najmä pálenie svätojánskych ohňov. Okrem veľkých vatier sa na jánsku noc pripravovali aj živicové fakle. V oblasti Spišskej Magury sa pálili aj povriesla napustené živicou a namotané na staré kolesá z voza. Nočné zábavy a tancovačky pri ohňoch sa dodnes zachovali predovšetkým na Spiši a na Liptove.
Svätojánska noc bola spätá aj s rôznymi povesťami o zakliatom poklade a s magickými úkonmi. Od polnoci do poludňajšieho zvonenia mali liečivé byliny vraj výnimočnú silu – museli sa však zbierať kolenačky. O papradi sa hovorilo, že o polnoci kvitne niekoľko sekúnd dvojakým kvetom a kto ju zbadá, môže aj oslepnúť. Kto taký kvet má, uvidí cestu k zakliatemu tatranskému pokladu. Od svätého Jána sa začínalo aj kúpanie v potokoch. Ľudia verili, že svätý Ján krstí vodu a vyháňa z nej démonov a zlé sily.
Sviatok svätého Jána odrážajú aj ľudové porekadlá. Týkajú sa napríklad úrody - Pred Jánom nechváľ kapustu, pšenicu, jačmeň. Podľa ďalšej múdrosti svätý Ján popráva jariny. Ján otvára letné dni, o čom svedčí, že o Jáne sú už čerešne aj muchy zrelé.
