Bratislava - Zdravotné sestry si od 1. apríla neprilepšia. Zákon núti zdravotné zariadenia, aby zaplatili zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám vyššie platy, pritom nevytvoril podmienky, odkiaľ na tieto platy majú vziať.
Od nedele vstúpi do platnosti novela zákona o zvýšení platov sestier, podľa ktorej majú zarobiť od 640 do 926 eur podľa vzdelania a praxe. Nastupujúca sestra alebo pôrodná asistentka bez praxe tak bude mať podľa schváleného zákona minimálne 640 eur mesačne. Po troch rokoch sa minimum zvýši na 666,20 eura mesačne a ďalej bude v trojročných intervaloch rásť tak, že po 33 rokoch praxe bude mať sestra nárok na minimálne 928 eur na mesiac.
Tieto mzdové nároky ale nemocnice splniť nedokážu a preto ponúkajú sestrám rozdeliť ich prácu na zdravotnú časť a administratívne činnosti.
Nemocničná, a. s. je majoritným vlastníkom nemocnice v Malackách. Na platy sestier by po novom potrebovala ročne 720.000 eur. Zdravotné poisťovne záruku takéhoto navýšenia platieb nemocnici doteraz neponúkli.
"Mali sme individuálne rokovania so všetkými sestrami, že nemáme zdroje na navýšenie platov tak, ako stanovuje zákon, pretože toto navýšenie nie je kryté úhradami od zdravotných poisťovní. Naše riešenie, ktoré nie je porušením zákona, spočíva v tom, že uzavrieme so sestrami nové dodatky k existujúcim pracovným zmluvám. Ich úväzok bude rozdelený na zdravotnú časť a časť týkajúcu sa administratívnej činnosti. Výsledná suma na mzde sestry by bola v porovnaní s dneškom o 16 eur mesačne vyššia, čo je presne suma, o ktorú nám zdravotné poisťovne (ZP) navýšili platby. Viac zdrojov nemáme," povedal hlavný akcionár spoločnosti Nemocničná, a. s., Radoslav Bardún s tým, že súčasťou zmlúv je aj záväzok spoločnosti, že doplatí sestrám všetky prostriedky navyše, ktoré od ZP získa.
Zdravotné sestry v žiarskej nemocnici dostali tiež na výber. "Mení sa dodatok k pracovným činnostiam, kde sa na dva mesiace znižuje úväzok zdravotnej sestry a nahrádza sa úväzkom manažmentu pacienta a zdravotnej dokumentácie," povedal riaditeľ nemocnice Rastislav Kubáň s tým, že v akom pomere závisí od odpracovaných rokov sestry. Ak sestry nepristúpia na dodatky, tretinu sestier prepustia, aby z usporených platov navýšili výplaty tých zostávahúcich.
Nemocnica má síce prisľúbené peniaze od zdravotných poisťovní, no reálne prídu do nemocnice až o mesiac neskôr, a pokryjú len 20 – 30 percent z potrebného navýšenia. Rovnaká situácia je aj v nemocniciach v Banskej Štiavnici a Rimavskej Sobote. Všetky tri totiž spravuje n.o. Nemocnice a polikliniky Bratislava. Mesačné navýšenie mzdových nákladov sestier predstavuje vo všetkých troch nemocniciach približne 200.000 eur, čo je podľa Kubáňa likvidačné.
„Dohodu riaditeľov nemocníc v Banskobystrickom kraji o tom, že si navzájom nezamestnajú zdravotné sestry, vnímam ako snahu získať čas - možno dva mesiace - a zabrániť kolapsu a ďalšiemu chaosu, “ hovorí Vladimír Maňka predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Podľa neho riaditelia nemocníc čakajú na nového ministra zdravotníctva, ktorý po nástupe do funkcie bude tento problém riešiť.
Sestry dodatky k zmluvám odmietajú a kritizujú nemocnice, že sa nesnažia peniaze na mzdy získať rokovaním s poisťovňami. „Súhlas s navrhovaným provizórnym riešením by sme vnímali ako súčasť solidarity zamestnanca s firmou, ktorá sa nie vlastnou vinou ocitla v situácii, kedy nevie splniť zákonný nárok zamestnancov," povedal Bardún. Osobné pohovory so sestrami tak nesplnili účel. „Celý tlak smeruje dole a to na degradáciu sestier, spochybňuje sa celý zákon, sestry sú zastrašované, vyhrážajú sa im prepustením," skonštatovala šéfka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. Ako dodala, cieľom zákona bolo zastabilizovať sestry, ak sa však situácia nezmení, budú odchádzať. Nevylúčila ani možné zatvárania nemocníc pre ich nedostatok.
Komora sa podľa jej slov obrátila aj na inšpektorát práce a ministerstvo zdravotníctva, nevylučuje, že sa obráti aj na medzinárodné súdy. Podľa Lévyovej ide v tomto prípade o porušovanie základných ústavných a ľudských práv, Zákonníka práce, zneužívanie sestier ako lacnej pracovnej sily.
Rovnako aj hlavný akcionár spoločnosti Nemocničná, a. s., zvažuje podanie na Ústavný súd SR, pretože sa domnieva, že zákon, ktorý určuje výšku mzdových nárokov zdravotných sestier, pričom zároveň nezabezpečuje potrebnú výšku úhrad, jej fakticky zabraňuje v slobodnom podnikaní. "Naši právnici sa týmto problémom intenzívne zaoberajú. Nie je predsa možné, aby zákon vnášal do podnikania, ale aj normálnych medziľudských vzťahov takýto neriešiteľný rozpor, " povedal Bardún.
Ešte začiatkom marca sa predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný vyjadril, že nepovažuje za problém, či sa peniaze na mzdy sestier nájdu v zdravotných poisťovniach ale to, ako sa z nich dostanú k poskytovateľom. "Bude treba rokovať," skonštatoval. Nepáči sa mu napríklad preraďovanie sestier na pozície opatrovateliek v zariadeniach sociálnych služieb ale aj vyhrážky ambulancií, že budú prepúšťať staršie sestry. Evidentne tieto rokovania niekde zlyhali.
