Košičan s umelým srdcom: Žijem s baterkami a je mi dobre!

„Je mi fajn. Život beriem taký, aký je. Hoci časť srdca mám umelú, nič zvláštne necítim. Ani motorček. Všetko riadne funguje,“ vraví uzdravujúci sa pacient. „Jesť mi chutí, normálne chodím, začínam dokonca behať. Postupne som si zvykol aj na baterky, ktoré musím stále vymieňať, a na riadiacu jednotku, ktorú som sa učil obsluhovať.“ F. Konkoľ nosí baterky, ktoré poháňajú čerpadlo v jeho srdci, stále so sebou vo vrecúšku alebo za špeciálnym opaskom. Jedna súprava bateriek mu vydrží asi 2,5 hodiny.

„Keby som ich zabudol vymeniť, zomriem. V noci som však napojený priamo na prístroj,“ dodáva muž, ktorému vo Východoslovenskom ústave srdcových chorôb v Košiciach tím špecialistov v júni transplantoval podporný systém srdca ako prvému pacientovi v strednej Európe! Nevšednú operáciu zvládol hrdinsky, nepotreboval ani psychológa. „Som v pohode, plakať mi nepomôže. Lekári mi vysvetlili riziká, a dokázali zázrak. Pomohol však aj Pánbožko. Inak by som už nebol medzi živými,“ vraví bývalý operátor laseru, ktorý si už na júnovú náhlu srdcovú príhodu po futbale ani veľmi nepamätá. Obchádzali ho totiž mrákoty... Voľný čas v nemocnici si kráti čítaním novín, pozerá televíziu a teší sa z každej návštevy. „Je tu fajn, ale už mi je trochu dlho. Verím, že čoskoro ma prepustia do domáceho liečenia. A potom budem čakať na ďalšiu operáciu.“