Alena a Jozef Heribanovci: Z prvého rande šup do internátnej izby...

„Stála som v rade na štipendium a starší spolužiaci nás veľmi zaujímali. Na Jozefa ma upozornila kamarátka ako na neskutočne vtipného chalana a navyše dobrého hudobníka,“ spomína Heribanová na prvé stretnutie s budúcim manželom. Napriek tomu, že v tom čase bola čiastočne zadaná, Jozef sa jej zapáčil. Ich prvé rande sa konalo v električke. „Akože náhodou sme sa stretli, dostala som od neho kvet magnólie, trochu sme sa túlali mestom a skončili v internátnej izbe...“ tajomne rozpráva pani Alena o nezabudnuteľnom prvom májovom dni v roku 1975. No čo sa stalo po tom, ako prekročila prah izby, mlčí. Nech už sa tam udialo čokoľvek, isté je, že o dva a pol roka neskôr sa vzali. Práve mali po štátniciach.

Zamilovaný Jozef požiadal Alenu o ruku nečakane a na nezvyčajnom mieste. „Cestovali sme natrieskaným nočným vlakom. Stáli sme na chodbe a vtedy to prišlo. Jozef ma romanticky požiadal o ruku,“ zdôveruje sa Heribanová, ktorá si 1. júla pripomenie dvadsiate ôsme výročie svadby. „V ten deň by som si želala, aby mi manžel doniesol do postele rannú kávičku. Tá mi totiž od neho chutí najlepšie,“ dodáva šťastne vydatá A. Heribanová.