PEKING - Komunistická Čína sa všemožne snažila utajiť následky zemetrasenia na severovýchode krajiny, pri ktorom pred 40 rokmi, 28. júla 1976, zahynulo podľa oficiálnych údajov 242 000 ľudí. Podľa niektorých zdrojov sa však počet mŕtvych vyšplhal až na 650 000. Táto katastrofa sa stala najhorším zemetrasením 20. storočia.
Zemetrasenie s epicentrom neďaleko miliónového mesta Tchang-šan, ktoré bolo úplne zničené, udrelo ráno o 3,42 miestneho času, podľa oficiálnych údajov silou maximálne 7,8 stupňv Richterovej stupnice. Nezávislé odhady však hovoria o sile až 8,2 stupňa. Prvý úder trval štrnásť sekúnd. O pätnásť hodín neskôr oblasť zasiahol ešte jeden, len o niečo málo slabší otras, ktorý navýšil počet obetí. Nasledovalo niekoľko ďalších menších záchvevov pôdy.
Nepotrebujeme žiadnu pomoc, postihnutí majú čo jesť, majú strechu nad hlavou a aj lekárska pomoc je dostatočná, ozvalo sa vtedy z oficiálnych miest. "Akákoľvek smrteľná pohroma môže byť prekonaná pod vedením predsedu Maa," hlásal režim z médií.
Podľa dostupných informácií ale vtedy zlyhalo snáď všetko. Hoci Tchang-šan leží v tektonicky veľmi aktívnej oblasti, čínske vedenie úplne ignorovalo varovanie vedcov o blížiacom sa nebezpečenstve. V meste bolo len málo budov postavených s ohľadom na možné zemetrasenie. Pritom rok predtým sa vďaka včasnému varovaniu a prípravám Čína vyhla porovnateľnej katastrofe. A nepomohlo ani to, že domáce zvieratá preukázali svoj povestný inštinkt a zvláštnym správaním upozorňovali na blížiacu sa pohromu.
Po zemetrasení Čína navyše odmietla zahraničnú pomoc a ešte mnoho dní po katastrofe sa svet vôbec nevedel o tom, koľko ľudí vlastne zahynulo. Hovorilo sa maximálne o desiatkách tisíc mŕtvych. Iba v Pekingu bol ihneď vyhlásený stav pohotovosti, pretože panovali obavy, že následné otrasy zasiahnu aj 150 kilometrov vzdialenú čínsku metropolu. Najviac postihnuté bolo mesto Tchang-šan, ktorého časť v dôsledku otrasov poklesla a nepoškodený tu nezostal ani jeden dom. Veľké škody zemetrasenie za sebou zanechalo aj v šesťmiliónovom Tiencine. V Pekingu bolo zničených niekoľko budov, v ktorých troskách zahynulo okolo päťdesiat osôb. Obnova Tchang-šanu stála šesť miliárd dolárov, jeho znovuzrodenie označili čínski vodcovia za "dôkaz nadradenosti socializmu". Trosky, ktoré po pôvodnom meste zostali, sú chránenou pamiatkou a stala sa z nich hojne navštevovaná turistická atrakcia.
Zemetrasenie a podobné katastrofy sú v Číne často chápané ako znamenie nebies a predzvesti politických zmien. Necelé dva mesiace po nešťastí zomrel čínsky vodca Mao Ce-tung a mesiac po tom boli zatknutí členovia skupiny radikálov nazývaní Gang štyroch, ktorí boli v období takzvanej "kultúrnej revolúcie" zodpovední za prenasledovanie a smrť mnohých tisícov ľudí.
Vôbec najničivejšie zemetrasenie v dejinách ľudstva zažili podľa dostupných zdrojov obyvatelia Egypta a Sýrie v roku 1201, kedy v troskách domov našlo smrť milión ľudí. Druhé najväčšie otrasy pôdy postihli provinciu Šen-si na severozápade Číny v januári 1556, kedy zahynulo 830-tisíc ľudí. V posledných rokoch zaznamenalo silné zemetrasenie napríklad Haiti, kde 12. januára 2010 pri otrasoch o sile 7,2 Richterovej stupnice neďaleko metropoly Port-au-Prince zomrelo 230-tisíc obyvateľov.
