ŽILINA - Mladý Žilinčan Peter Cibulka o sebe ako jeden z mála mužov tvrdí, že je zástancom feministického hnutia. Nejde o žiadny výstrelok lesieb ani zženštilosť mužov, myslí si. Ide o problém rovnoprávnosti, ktorý na Slovensku stále brzdí zažitý hierarchický model spoločnosti.
Peter Cibulka (32) vyštudoval učiteľstvo v odbore slovenský jazyk a literatúra a dejiny umenia. Aktuálne pôsobí ako politik v mestskom parlamente v Žiline a pravidelne organizuje diskusnú reláciu Agora v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie.
V diskusnej relácii Agora, ktorú ste organizovali k téme feminizmu v žilinskom kultúrnom centre, ste sa pasovali za feministu. Čo si pod tým máme predstaviť? U muža je takýto postoj skôr raritou.
Feminizmus hovorí o rodových stereotypoch, o tom, že niektoré z nich nie sú prirodzenou súčasťou človeka, ale skôr kultúrnym, čiže umelým zásahom do identity. Týka sa teda žien aj mužov v rovnakej miere. Viem, že už táto prvá veta rozladí veľké množstvo čitateľov, ale neznamená to nič iné, len to, že feministická filozofia je veľmi oslobodzujúca. Ja ako feminista nie som ani homosexual, ani nemám tretie pohlavie, iba nerešpektujem stereotypy.
Čo vášmu feministickému svetonázoru predchádzalo? Ako ste k nemu dospeli?
Zo žartu som sa na vysokej škole prihlásil na kurz feministickej filozofie. Najprv som ju vnímal ako zábavu, ale potom, ako som zažil zopár veľmi kvalitných seminárov, začal som feminizmus vnímať seriózne.
Poznáte viac mužov, ktorí o sebe tvrdia, že sú feministami? Ako toto svoje presvedčenie dávajú najavo?
Vlastne ani neviem. V užšom zmysle je feminista aj ten filozof, ktorý sa feminizmom zaoberá, v širšom možno každý, kto si uvedomuje, že nižšie platy žien v porovnateľných zamestnaniach sú realitou a problémom.
Ako podľa vás vnímajú feminizmus Slováci? Stotožňujeme sa s ideou rovnoprávnosti?
Myslím, že najväčším problémom Slovákov je nepochopenie samotného pojmu feminizmus. Často feminizmus vnímame ako akýsi výstrelok lesieb alebo zženštilosť mužov. Je to však úplne inak. Je to teória a prax, ktorá hovorí, že sme si rovní. Pozor, nie rovnakí, ale rovní. A rovnoprávnosť je podľa mňa na Slovensku všeobecne veľký problem. Keď sa niekto dostane hore, často má potrebu dávať najavo svoju autoritu a šliapať po tých, ktorí sú v hierarchii nižšie. Nesedíme okolo okrúhleho stola a na náš patriarchálny model dopláca väčšina obyvateľov, kedže často sú na vrchole všelijakí veksláci.
Súhlasíte s tým, že feminizmus je ešte v dnešnej modernej dobe aj pre samotné ženy zaujímavý? Čo môže dať svetu a jeho zástancom?
Práve ten pocit, že ľudská spoločnosť nemusí byť orientovaná čisto hierarchicky podľa nejakých pseudotradičných modelov, ale že každý má podľa svojich schopností právo byť dôležitým členom.
Feminizmus prináša v praktickom živote rôzne výhody, ale ja nevýhody. Ako vnímate napríklad to, ak žena na schôdzke zaplatí sama za seba?
Táto otázka mi pripadá tak, ako by bolo úplne nepredstaviteľné, že žena v reštaurácii v 21. storočí niekedy zaplatí aj sama za seba. Podľa mňa je to veľmi individuálna záležitosť a platí ten, kto chce urobiť druhému radosť alebo vyjadriť takouto formou, že si ho váži. S pohlavím by to nemuselo mať nič spoločné.
Angažujete sa aj v politike. Myslíte si, že niektoré feministické názory by sme mohli implementovať do slovenského spoločenského systému?
Podľa mňa by na začiatok stačilo, aby ženy za pokladňou v obchodných reťazcoch nedostávali nízko obludnú mzdu. Napríklad, pán premiér by namiesto organizovania MDŽ párty mohol zalobovať u manažérov týchto reťazcov.
Sú podľa vás Slovenky dostatočne sebavedomé, aby zabojovali o svoje postavenie? Alebo by sme si mohli brať príklad od žien z iných národov?
Asi nie je najlepšie takto zovšeobecňovať. Ale každopádne, napríklad škandinávske ženy si veľmi dobre uvedomujú svoje sebavedomie a rovnoprávnosť. Súčasne sú však spokojné so svojím životom aj kvôli vysokej životnej úrovni.
Čo by slovenským ženám pomohlo, aby sa platovo vyrovnali mužom?
Čím viac žien bude v parlamente a vo vláde, tým väčšia je šanca, že sa to stane aktuálnou spoločenskou témou, ktorá bude mať svoje miesto v legislatíve.
Ľudia často stotožňujú feministky s mužatkami. Priznajme si však, že niektoré radikálne feministky sa naozaj prezentujú nežensky. Alebo ide len o stereotypné vnímanie spoločnosti, ktoré sa nevie zmieriť s odlišnosťami?
Feministky, s ktorými som sa stretol ja, boli buď štandardné ženy, alebo veľmi šarmantné osobnosti. Dodnes spomínam na hodiny s pani profesorkou Etelou Farkašovou, z ktorej vyžarovala až francúzska charizma.
Dostávame sa k veľmi dôležitej otázke. Odborníci by mohli tvrdiť, že sme len obeťou rodových kultúrnych vzorcov a neexistujú ženské či mužské úlohy a povolania. Takisto, ako neexistuje ženské či mužské správanie. Aký máte na vec názor?
Tak isto, ako je mužské telo prispôsobené na väčšiu fyzickú námahu, nemá cenu tvrdiť, že isté povolania nie sú z pragmatického hľadiska vhodnejšie pre muža. To však neplatí napríklad pri intelektuálnych povolaniach. A čo sa týka správania, isté vzorce takisto existujú, ale mne ako feministovi ani nejde o to zničiť tieto stereotypy za každú cenu. Ide mi len o to, aby sa na ne poukázalo, keď negatívne zasahujú do slobody človeka, alebo keď ohraničujú možnosť rozhodnúť sa, čo by chcel človek robiť a kým by chcel byť.
Čo podľa vás definuje ženskosť?
Ženskosť nevnímam ako kvalitu či nejakú vlastnosť, ale skôr fyzicky a intuitívne, keď si každý deň uvedomujem, ako veľmi ma priťahuje moja priateľka.
S viacerými feministkami sa osobne poznáte. Čo pre ne znamená feminizmus a čím sú podľa vás obdivuhodné?
Feminizmus pre ne znamená niečo živé, je to jedna z mála filozofií, ktorá z akademickej pôdy presahuje do praktického života. Obdivuhodné sú pre mňa vtedy, keď naplno a kvalitne robia svoju prácu. Takisto, ako tie predavačky v obchodoch.
