BRATISLAVA - Strany Ľudovej platformy, ktoré vstupujú do regionálnych koalícií so Smerom pred voľbami do VÚC, sa svojimi činmi dostali do hlbokého rozporu so svojimi vyhláseniami a pomáhajú Smeru neohrozene pľundrovať Slovensko, tvrdí Sloboda a Solidarita (SaS) v reakcii na ďalšiu neúspešnú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Tým, že sa SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd bez rokovaní so SaS rozhodli nominovať svojho kandidáta Maroša Žilinku a potom ho pred hlasovaním stiahli, Ľudová platforma podľa SaS vydláždila cestu Smeru k ovládnutiu aj NKÚ. "Takto sa opozícia nespráva, takto sa správa tichý koaličný partner. A toto sa deje v situácii, keď sa verejný majetok tuneluje doslova na každom kroku a beztrestnosť privilegovaných jedincov a skupín sa stala aj za druhej vlády Roberta Fica normou," uvádzajú liberáli vo vyhlásení, ktoré poskytlo tlačové oddelenie strany.
V poradí piata voľba predsedu NKÚ v aktuálnom volebnom období sa v utorok v parlamente neuskutočnila. SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd pred hlasovaním stiahli svojho kandidáta Maroša Žilinku, ktorý bol jediným nominantom na funkciu. Strany Ľudovej platformy tak urobili po tom, ako Smer-SD neodsúhlasil verejnú voľbu šéfa NKÚ a presadil tajné hlasovanie.
Premiér Robert Fico prisľúbil opozícii post predsedu NKÚ po parlamentných voľbách. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá dvakrát neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Smer-SD a Fico argumentujú, že opozícia musí hlasovať za svojho kandidáta do posledného človeka, čo sa ani raz nestalo. Premiér už skôr navrhol, aby každá z opozičných strán predstavila svojho kandidáta, z ktorých by si Smer-SD vybral. Ak sa opozícia dohodnúť nedokáže, Fico pripustil možnosť, že jej ponúkne kandidátov, ktorí vyšli z jej radov a v minulosti zastávali zodpovedné funkcie. Ako príklad spomenul bývalého šéfa Štatistického úradu SR Petra Macha (blízky KDH), bývalého predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Bélu Angyala (blízky strane Most-Híd) či niekdajšieho riaditeľa SIS Karola Mitríka (blízky SDKÚ-DS).
Ako tretiu možnosť premiér ponúkol výberové konanie organizované úradom vlády, teda podobný postup, ako zvolila Iveta Radičová pri hľadaní šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Funkčné obdobie Jána Jasovského sa skončilo vo februári 2012, keďže parlament stále nezvolil jeho nástupcu, zostáva na čele úradu.
