BRATISLAVA - Za poslanecké garáže pod hradom zaplatíme viac! A nepôjde o malú sumu. Stavba sa predraží o 1,8 milióna eur! A to nemusí byť ani zďaleka konečná suma. Stavbárov prekvapili nepredvídateľné okolnosti ohľadom archeologických nálezov. Opozícia to kritizuje, nový predseda parlamentu Pellegrini o tom stále mlčí!
Zámer stavať poslanecké garáže pod bratislavským hradom kritizovalo mnoho opozičných poslancov. Zákazku v hodnote 21,8 milióna eur dostal Váhostav a momentálne hrozí, že daňovníci si priplatia ďalšie milióny.
Podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Jozef Kollár si preto vyžiadal z Kancelárie NR SR správu, aby bolo jasné, ako to vyzerá s financiami na stavbu poslaneckých garáží pod hradom. Z nej vyplýva, že k schváleným 21,8 milióna eur pribudne ďalších 1,8 milióna! Z toho by malo ísť takmer 225 tisíc na sanáciu archeologických nálezov a takmer 1,3 milióna na zmenu triedy ťažiteľnosti.
Stavbárov prekvapili nepredvídateľné okolnosti okolo archeologických nálezov. „Počas realizácie stavby vznikla potreba stavebných prác, ktorá vyplynula dodatočne – z nepredvídateľných okolností spočívajúcich v sanácii archeologických nálezov a zmeny triedy ťažiteľnosti“, píše sa v správe.
Podľa Kollára to Paška obhajoval tým, že Slovensko bude na pol roka predsedať Rade EÚ a treba mať na to adekvátne parkovacie miesta v okolí parlamentu. Kollár sa však pýta, čo bude potom a tvrdí, že túto investíciu by nikdy nezrealizoval.
Nezaradený poslanec nesúhlasí s celou výstavbou. „Ja by som to riešil inak, napríklad dvadsaťročným prenájmom náhradnej garáže hneď vedľa parlamentu,“ povedal nám Kollár a upozornil, že výsledná suma sa môže ešte zvýšiť!
V správe sa uvádza, že „navýšenie pôvodnej sumy nie je možné k dnešnému dňu odhadnúť“ s tým, že Kancelária bude usilovne pracovať na úsporách pri prácach a materiáloch. Inými slovami, výdavky na poslanecké garáže si vyžiadajú ďalšie peniaze daňových poplatníkov.
Dlhodobo na problém s poslaneckými garážami pod Bratislavským hradom upozorňuje Alojz Hlina. Ten dokonca tvrdí, že hrad praská a hrozí, že dôjde k najhoršiemu. Podľa neho sa predražená suma dala očakávať. „Je to stará finta stavbárov. Cena sa určí ako nestabilná, aby sa potom mohla postupne zvyšovať,“ povedal pre Topky Hlina.
Poslanca Zajaca, ako dlhoročného stavebného inžiniera, najviac zaujala položka navýšenia „Zmena triedy ťažiteľnosti zeminy“ vo výške skoro 1,3 milióna eur. „Stačí, aby ste administratívne zmenili triedu ťažiteľnosti zeminy a pri takých istých objemoch vyskočí cena zemných prác o desiatky až stovky tisíc eur. Je to klasický prípad administratívneho navýšenia sumy za stavebné práce a žiadny normálny investor to bez ťažkých a zdĺhavých rokovaní nedovolí," povedal poslanec Pavol Zajac k stanovisku Kancelárii NR SR.
Nový predseda parlamentu Peter Pellegrini svoje stanovisko ku garážam zatiaľ neposkytol. Z Národnej rady SR sme sa odpovedí na naše otázky nedočkali. Hovorca predsedu parlamentu Pavol Chovanec nám potvrdil, že zvažujú sa vyjadriť k téme na tlačovej konferencii tento týždeň. Presný dátum však neupresnil.
Aktivisti vyzývajú predsedu NR SR na záchranu pamiatok na Bratislavskom hrade
Viac ako 6300 občanov, medzi ktorými sú historici, archeológovia, aktivisti či študenti, sa podpísalo pod otvorenú výzvu za záchranu archeologických pamiatok na Bratislavskom hrade, adresovanú predsedovi NR SR Petrovi Pellegrinimu. Včera ju odovzdali v jeho kancelárii. Informoval o tom jeden z koordinátorov výzvy, nezávislý aktivista Matej Vagač.
Vo výzve občania žiadajú Pellegriniho, aby podnikol potrebné kroky na záchranu archeologických pamiatok z čias Rímskej ríše, ktoré sú ohrozené výstavbou garáží. "Ide o najstaršie murované stavby v strednej Európe, staršie ako slávne neďaleké rakúske Carnuntum, stavané antickou technikou a vysoko oceňovaných domácimi aj zahraničnými odborníkmi," informujú koordinátori výzvy.
Spoločne žiadajú, aby bola vytvorená zvláštna komisia. V nej by mali byť zastúpení občianski aktivisti, odborníci z vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied (SAV), Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, Krajského pamiatkového ústavu. Rovnako aj študenti histórie, archeológie a príbuzných odborov. Táto komisia by podľa nich mala preskúmať, či stavebné riešenie garáží je v súlade s kultúrno-historickými záujmami slovenskej odbornej a laickej verejnosti. Zároveň požadujú zastavenie stavebných prác, dokým nebude komisiou schválený prepracovaný stavebný projekt.
