BRATISLAVA/PRAHA - Rudolf Vrba, slovenský profesor farmakológie a terapeutiky na Univerzite Britskej Kolumbie, zameraný na neurológiu, bol jedným z piatich Židov, ktorým sa podarilo utiecť z koncentračného tábora v Osvienčime a súčasne odovzdať Spojencom informácie o masových vraždách, ku ktorým tam dochádzalo v rámci holokaustu. Vrba sa narodil 11. septembra 1924 na Slovensku ako Walter Rosenberg.
Vrba sa narodil v Topoľčanoch Eliasovi a Helen Rosenbergovým, ktorí vlastnili parnú pílu. Ako päťnásťročný bol kvôli svojmu židovskému pôvodu vylúčený z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. Doma sa zatiaľ učil angličtinu a ruštinu. Matku synov záujem o ruský jazyk veľmi znepokojoval a dokonca s ním preto navštívila aj lekára.
Prvé uväznenie
V marci 1942 sa rozhodol na protest proti antisemitizmu vo vlastnej krajine utiecť do Anglicka, kde sa chcel pripojiť k česko-slovenskej armáde. V Maďarsku si ale uvedomil, že ako slovenský žid bez právneho statusu nemá prakticky žiadnu šancu a pokračovať v ceste by bolo príliš nebezpečné. Vrátil sa teda na Slovensko.
O niekoľko mesiacov neskôr Vrbu deportovali do nemeckého koncetračného tábora Majdanek, kde sa naposledy videl so svojím bratom.
Des a hrôza v Auschwitzi-Birkenau
Krátko nato ho poslali do Auschwitzu, kde musel vykopávať telá viac ako 100 000 židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť spálení. Po čase zistil, že niektorí strážcovia majú v sebe ľudskosť a udržiaval s nimi dobré vzťahy, aby si zaistil prístup k jedlu, teplému šatstvu a liekom.
Rudolf mal vynikajúcu pamäť, vďaka ktorej si dokázal zapamätať, koľko židov zhruba prišlo do tábora a koľkých z nich zabili. Vypočítal, že do roku 1944 zomrelo v táboroch 1 750 000 židov, čo je oveľa vyšší údaj, aký uvádzajú historici. Taktiež spomínal, ako raz prepočul SS stráže rozprávať sa o "maďarských salámach, ktoré budú mať čoskoro na tony". Tie pochádzali od židovských transportov z Maďarska. Keď dorazili holandskí židia, dôstojnícke jedálne SS boli zas obohatené o syry a po príchode Grékov o olivy.
Útek
Po dvoch rokoch strávených v Osvienčime sa mu v apríli 1944 podarilo utiecť spoločne skrajanom Alfredom Wetzlerom. Skryli sa do vyhĺbenej jamy v kope dreva, ktoré malo byť použité pri stavbe sekcie pre nových väzňov. Aby oklamali strážnych psov, ďalší väzni, ktorí im pomáhali, rozsypali okolo nich silno páchnuci ruský tabak nasiaknutý benzínom. Tento trik sa naučili od ruských vojnových zajatcov. V provizórnej skrýši zostala dvojica takmer štyri dni, čiže celú dobu, ako sa po nich pátralo. Potom sa vybrali k poľsko-slovenským hraniciam, pričom sa orientovali podľa toho, čo si Vrba zapamätal z detského atlasu.
Správa, ktorá zmenila dejiny
Po tom, ako sa dostali na Slovensko, napísali pre židovských predstaviteľov v Žiline správu, ktorá obsahovala rozsiahle svedectvo o ich pobyte v Auschwitzi. Je známa ako Vrbova a Wetzlerova správa a je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia, pretože po prvýkrát poskytla spojencom podrobné informácie o koncentračnom tábore a bola označená za vierohodnú. Zverejnená bola však až o takmer dva mesiace neskôr. Správu publikovala aj britská BBC a New York Times. Na základe nej pápež Pius XII., americký prezident Franklin D. Roosevelt a švédsky kráľ Gustav V. následne žiadali maďarského admirála Miklósa Horthyho, aby zastavil deportácie. Stalo sa tak 9. júla 1944, čím sa podarilo zachrániť asi 200 000 Židov.
Po úteku sa Vrba zapojil do partizánskeho odboja. Po vojne sa odsťahoval do Británie a v roku 1967 emigroval do Kanady, kde získal zamestnanie vo farmaceutickom výskume. Neskôr sa medzinárodne preslávil viac ako 50 prácami o chemických procesoch v mozgu a štúdiom cukrovky a rakoviny. Zomrel 27. marca 2006 v kanadskom Vancouveri.
