BRATISLAVA - Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku sa môže spomaliť ešte výraznejšie, než v súčasnosti odhaduje ministerstvo financií. Podľa jeho januárovej prognózy by malo hospodárstvo vykázať 2,4-percentný rast. Hlavný ekonóm ministerstva Zdenko Krajčír však dnes upozornil, že pre pretrvávajúce riziká sa výkon ekonomiky môže ďalej zhoršiť.
Výsledky Slovenska totiž vo veľkej miere ovplyvňujú najväčšie európske štáty, ktoré by mali v tomto roku pre negatívne dopady hospodárskej krízy zaznamenať pokles.
"Keď sa pozeráme na posledné mesačné indikátory, ako je export, priemyselná produkcia, ktoré od novembra sú v záporných číslach, viac-menej budeme veľmi radi, ak tento rast sa udrží," poznamenal Krajčír na diskusnom fóre odborného internetového časopisu Stavebné fórum.sk.
Ďalšiu prognózu by malo ministerstvo zverejniť po tom, ako budú známe údaje o vývoji ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka. Podobne ako vláda revidovala odhady rastu hrubého domáceho produktu smerom nadol aj Národná banka Slovenska a ešte skôr Európska komisia. Podľa nej by však krajina mala byť najrýchlejšie rastúcim štátom v Európskej únii. Krajčír pripustil, že deficit verejných financií by sa pre dopady krízy mohol zvýšiť až k trom percentám HDP oproti plánovaným 2,08 percentám výkonu ekonomiky.
"Myslím, že deficit by mal byť okolo troch percent v tomto roku, ak vláda pristúpi k tomu, že znížené daňové príjmy nebudú kompenzované škrtmi na strane výdavkov, čo si myslím, že sa nestane," povedal ekonóm. Trojpercentnú hranicu, pod ktorú sa Slovensko muselo dostať, aby mohlo od januára zaviesť euro, však krajina zrejme neprekročí. "Myslím si, že snaha bude to udržať pod tri percentá HDP," poznamenal Krajčír.
Navýšenie deficitu už pripustil aj premiér Robert Fico. Ťahúňmi slovenskej ekonomiky, ktorá v poslednom období zaznamenala rekordné úrovne rastu, bol najmä automobilový a elektrotechnický priemysel. Pre krízu však vo svete klesá záujem o nákupy nových vozidiel, ich výrobcovia preto museli obmedziť produkciu.
"Keď sa pozeráme na posledné mesačné indikátory, ako je export, priemyselná produkcia, ktoré od novembra sú v záporných číslach, viac-menej budeme veľmi radi, ak tento rast sa udrží," poznamenal Krajčír na diskusnom fóre odborného internetového časopisu Stavebné fórum.sk.
Ďalšiu prognózu by malo ministerstvo zverejniť po tom, ako budú známe údaje o vývoji ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka. Podobne ako vláda revidovala odhady rastu hrubého domáceho produktu smerom nadol aj Národná banka Slovenska a ešte skôr Európska komisia. Podľa nej by však krajina mala byť najrýchlejšie rastúcim štátom v Európskej únii. Krajčír pripustil, že deficit verejných financií by sa pre dopady krízy mohol zvýšiť až k trom percentám HDP oproti plánovaným 2,08 percentám výkonu ekonomiky.
"Myslím, že deficit by mal byť okolo troch percent v tomto roku, ak vláda pristúpi k tomu, že znížené daňové príjmy nebudú kompenzované škrtmi na strane výdavkov, čo si myslím, že sa nestane," povedal ekonóm. Trojpercentnú hranicu, pod ktorú sa Slovensko muselo dostať, aby mohlo od januára zaviesť euro, však krajina zrejme neprekročí. "Myslím si, že snaha bude to udržať pod tri percentá HDP," poznamenal Krajčír.
Navýšenie deficitu už pripustil aj premiér Robert Fico. Ťahúňmi slovenskej ekonomiky, ktorá v poslednom období zaznamenala rekordné úrovne rastu, bol najmä automobilový a elektrotechnický priemysel. Pre krízu však vo svete klesá záujem o nákupy nových vozidiel, ich výrobcovia preto museli obmedziť produkciu.
