Moderátor Michal Hudák vraví, že bez rodinného zázemia by nemohol robiť to, čo robí.
Michal Hudák má hlas, na ktorý sa nezabúda, a je naň náležite hrdý. Známy moderátor sa môže pochváliť aj tým, že schudol dvanásť kilogramov, vďaka čomu je z neho nový muž. Aj tým, že má skvelú rodinu a tolerantnú manželku, ktorá ho podporuje. A aký je Michal? Pracovitý, zodpovedný, ale aj nervózny, výbušný, dokonca žiarlivý. Všetky tieto prívlastky si dal sám.
Moderovali ste Miss Universe, predtým populárnu šou Dievča za milión. Dá sa povedať, že máte dokonalý prehľad o úrovni ženskej krásy na Slovensku. Ako ju hodnotíte?
- Asi to bude vekom, ale čím som starší, tým je krásnych dievčat viac. Štyri intenzívne mesiace s finalistkami súťaže Dievča za milión mi naozaj veľa dali, obohatili ma.
To ma zaujíma. Čím vás obohatili?
- Domnieval som sa, že o ženách a dievčatách toho už viem dosť, ale keď sme sa s finalistkami ocitli na deväť týždňov v jednom hoteli, zistil som, že tohto až tak veľa neviem. Dozvedel som sa množstvo tajností zo zamknutých trinástych komnát, veci, ktoré prezradili len mne. Zatiaľ to spovedné tajomstvo dodržiavam. Lebo okrem toho, že som bol ich automechanikom, starším bratom, lekárom, stal som sa ešte aj akýmsi ich duchovným otcom a spovedníkom.
Myslíte si, že sa to môže raz tak skončiť, že z toho bude knižka ,,dievčensko-miliónových“ dôverností?
- Aká je lehota mlčanlivosti v tajných službách? Päťdesiat rokov? Takže, možno po päťdesiatich rokoch, ak ešte budem na svete a stratím hlas, začnem písať pamäte.
Na margo finalistiek Dievča za milión ste do médií vyriekli veľa hodnotení a pochvál. Ako to znášala vaša manželka? Nebola to pre vás trochu nebezpečná pôda, skutočne ste sa na túto tému nepohádali?
- Vyznie to možno nedôveryhodne, ale nepohádali. Spoločne sme sa radili, či do tejto súťaže ísť a aké sú s tým spojené riziká. Nejaké pochybnosti o tom, či sa zahľadím do nejakej finalistky, alebo nie, sme vôbec nerozoberali. Po prvé, nemám dvadsať rokov a po druhé, s manželkou sme spolu 14 rokov a máme dve deti. Napokon už predtým som v rámci nášho Východoslovenského regiónu moderoval akcie, kde sa objavovali všemožné missky, takže Dievča za milión som nepovažoval za nejakú nebezpečnú pôdu. S dievčatami sme si vyjasnili isté pravidlá: budeme priatelia, ale odtiaľ – potiaľ, tá hranica sa nikdy neprekročila. Beriem ich ako svoje mladšie sestry.
Vidím, že ste silný fajčiar, a dosť ma to prekvapuje. Prečo? Pomáha vám to vari…
- Pomáha.
Ja som mala na mysli zaháňanie hladu, a vy?
- Áno, aj v tom, ale predovšetkým mi to udržuje tú basbarytónovú farbu hlasu, ktorým sa dosť intenzívne živím. Takže nad tým, aby som s fajčením prestal, zatiaľ neuvažujem.
Ako je známe, výrazne ste schudli, skutočne nemávate problém s hladom?
- Vôbec. Keď jem, tak jem menej a rozumnejšie.
Ešte stále chudnete?
- Nie, držím sa na váhe, akú som docielil po sedemtýždňovom programe, ktorý mi presne na mieru vymysleli profesionáli. Schudol som dvanásť kilogramov a v zásade si udržujem dosiahnutú hmotnosť 82 až 83 kilogramov.
Zrejme ste si ľahko zvykli na nový imidž?
- Áno, cítim sa veľmi dobre, a už by som sa nerád vracal k pôvodnej veľkosti. Napriek tomu, že som musel vymeniť šatník a zmeniť stravovacie návyky, ale je to určite veľmi príjemná zmena.
Vašu manželku tento nový muž nezneisťuje?
- Naopak, moje úspešné chudnutie ju inšpirovalo, aby po pôrode aj ona začala cvičiť. Moji tréneri boli takí láskaví, že jej vypracovali špeciálny tréningový plán pre dojčiace matky. Pokým som ja bol v Bratislave, ona doma v Prešove tichučko cvičila, až sa dopracovala k nižšej hmotnosti, akú mala pred pôrodom.
Takže nijaké klobásy...
- Z času na čas si dám aj klobásy, ale v zásade rozmýšľam a jem zdravo. Obmedzil som príjem tukov, cukrov, jem menej chleba, a keď si dám mäso, nekombinujem ho so zemiakmi, ale so zeleninou. Tak trošku delím stravu a má to svoj efekt.
Cítite sa aj mladši?
- Áno, s váhou som dal dolu päť rokov.
Vďaka schudnutiu ste, ako hovoríte, zdravší, mladší… Pobadali ste aj nejaký bočný (vari skôr prvoplánový) efekt? Vďaka novému imidžu máte viac ponúk, tie ponuky sú lukratívnejšie, ste žiadanejší, obsadzovanejší…
- Iste, ponúk je viac ako predtým, i keď ani predtým som nemal núdzu o prácu. Nemyslím si, že je to kvôli imidžu, aj keď mnohí ocenili zvrat k lepšiemu.
A čo takto bočný efekt vo vzťahu k ženám. Nebadáte, že máte väčší úspech, vzbudzujete väčší záujem?
- To by bolo treba urobiť anketu medzi vašimi čitateľkami. Aj naďalej pôsobíte viac v Bratislave ako Prešove. Ako sa vám darí zvládať prácu aj rodinu, aby jedno nebolo na úkor druhého?
- Vždy je jedno na úkor druhého a v poslednom období na úkor rodiny. Väčšinu času v týždni trávim v Bratislave, čo je už niekedy možno na hranici únosnosti. Malá Evka do toho nehovorí, lebo bude mať len rok, ale mám aj 11-ročného syna, ktorý by ma v tomto veku naozaj potreboval. Ale s manželkou sme usúdili, že pokiaľ mám ponuky, treba ich využiť. Uvidíme, ako to budeme zvládať ďalej, ale aspoň čiastočne sa snažím kompenzovať rodine moju neprítomnosť. Aj teraz ideme s manželkou na predĺžený víkend bez detí, lebo potrebujeme byť sami. Bez rodiny, bez zázemia, by som nemohol robiť to, čo robím. Vždy sa mám kam vrátiť, s kým sa porozprávať, a to je pre mňa veľmi dôležité. Okrem toho moja žena mi robí úžasný servis: prídem na pol dňa domov, zoberiem si čisté veci a odchádzam. Za čo jej tiež patrí moja veľká vďaka.
Nechystáte sa presťahovať do Bratislavy?
- Nie, i keď čiastočne už tu bývam: v centre mám prenajatý byt, upozorňujem, že s mojím asistentom. Dokonca s manželkou uvažujeme, že si kúpime nejaký pozemok pri Prešove. Mne sa na východe páči, som proste východniar.
Zmenil sa nielen váš imidž, ale tým, že ste sa stali známejší a populárnejší, aj váš životný štýl? V čom?
Žijem oveľa rýchlejšie a pod väčším tlakom. Ľudia ma spoznávajú na ulici, musím rozmýšľať, čo si oblečiem, ako sa učešem. Keď nakupujem, ľudia mi pozerajú do vozíka… Ale nesťažujem si, v drvivej väčšine ide o pozitívne reakcie, ľudia ma zastavujú, zdravia.
Čo pokladáte v televíznej, moderátorskej brandži za najťažšie?
- Nepodľahnúť vidine hviezdnosti, čo je v tejto krajine naozaj smiešne. Neuspokojiť sa so svojím výkonom a stále na sebe pracovať. Len nespokojný človek môže ešte niečo dokázať. Ja som principiálne nervný typ, pred každým predstavením – a je jedno, o čo ide – som veľmi nervózny, pretože chcem, aby to bolo to čo najlepšie.
- Asi to bude vekom, ale čím som starší, tým je krásnych dievčat viac. Štyri intenzívne mesiace s finalistkami súťaže Dievča za milión mi naozaj veľa dali, obohatili ma.
To ma zaujíma. Čím vás obohatili?
- Domnieval som sa, že o ženách a dievčatách toho už viem dosť, ale keď sme sa s finalistkami ocitli na deväť týždňov v jednom hoteli, zistil som, že tohto až tak veľa neviem. Dozvedel som sa množstvo tajností zo zamknutých trinástych komnát, veci, ktoré prezradili len mne. Zatiaľ to spovedné tajomstvo dodržiavam. Lebo okrem toho, že som bol ich automechanikom, starším bratom, lekárom, stal som sa ešte aj akýmsi ich duchovným otcom a spovedníkom.
Myslíte si, že sa to môže raz tak skončiť, že z toho bude knižka ,,dievčensko-miliónových“ dôverností?
- Aká je lehota mlčanlivosti v tajných službách? Päťdesiat rokov? Takže, možno po päťdesiatich rokoch, ak ešte budem na svete a stratím hlas, začnem písať pamäte.
Na margo finalistiek Dievča za milión ste do médií vyriekli veľa hodnotení a pochvál. Ako to znášala vaša manželka? Nebola to pre vás trochu nebezpečná pôda, skutočne ste sa na túto tému nepohádali?
- Vyznie to možno nedôveryhodne, ale nepohádali. Spoločne sme sa radili, či do tejto súťaže ísť a aké sú s tým spojené riziká. Nejaké pochybnosti o tom, či sa zahľadím do nejakej finalistky, alebo nie, sme vôbec nerozoberali. Po prvé, nemám dvadsať rokov a po druhé, s manželkou sme spolu 14 rokov a máme dve deti. Napokon už predtým som v rámci nášho Východoslovenského regiónu moderoval akcie, kde sa objavovali všemožné missky, takže Dievča za milión som nepovažoval za nejakú nebezpečnú pôdu. S dievčatami sme si vyjasnili isté pravidlá: budeme priatelia, ale odtiaľ – potiaľ, tá hranica sa nikdy neprekročila. Beriem ich ako svoje mladšie sestry.
Vidím, že ste silný fajčiar, a dosť ma to prekvapuje. Prečo? Pomáha vám to vari…
- Pomáha.
Ja som mala na mysli zaháňanie hladu, a vy?
- Áno, aj v tom, ale predovšetkým mi to udržuje tú basbarytónovú farbu hlasu, ktorým sa dosť intenzívne živím. Takže nad tým, aby som s fajčením prestal, zatiaľ neuvažujem.
Ako je známe, výrazne ste schudli, skutočne nemávate problém s hladom?
- Vôbec. Keď jem, tak jem menej a rozumnejšie.
Ešte stále chudnete?
- Nie, držím sa na váhe, akú som docielil po sedemtýždňovom programe, ktorý mi presne na mieru vymysleli profesionáli. Schudol som dvanásť kilogramov a v zásade si udržujem dosiahnutú hmotnosť 82 až 83 kilogramov.
Zrejme ste si ľahko zvykli na nový imidž?
- Áno, cítim sa veľmi dobre, a už by som sa nerád vracal k pôvodnej veľkosti. Napriek tomu, že som musel vymeniť šatník a zmeniť stravovacie návyky, ale je to určite veľmi príjemná zmena.
Vašu manželku tento nový muž nezneisťuje?
- Naopak, moje úspešné chudnutie ju inšpirovalo, aby po pôrode aj ona začala cvičiť. Moji tréneri boli takí láskaví, že jej vypracovali špeciálny tréningový plán pre dojčiace matky. Pokým som ja bol v Bratislave, ona doma v Prešove tichučko cvičila, až sa dopracovala k nižšej hmotnosti, akú mala pred pôrodom.
Takže nijaké klobásy...
- Z času na čas si dám aj klobásy, ale v zásade rozmýšľam a jem zdravo. Obmedzil som príjem tukov, cukrov, jem menej chleba, a keď si dám mäso, nekombinujem ho so zemiakmi, ale so zeleninou. Tak trošku delím stravu a má to svoj efekt.
Cítite sa aj mladši?
- Áno, s váhou som dal dolu päť rokov.
Vďaka schudnutiu ste, ako hovoríte, zdravší, mladší… Pobadali ste aj nejaký bočný (vari skôr prvoplánový) efekt? Vďaka novému imidžu máte viac ponúk, tie ponuky sú lukratívnejšie, ste žiadanejší, obsadzovanejší…
- Iste, ponúk je viac ako predtým, i keď ani predtým som nemal núdzu o prácu. Nemyslím si, že je to kvôli imidžu, aj keď mnohí ocenili zvrat k lepšiemu.
A čo takto bočný efekt vo vzťahu k ženám. Nebadáte, že máte väčší úspech, vzbudzujete väčší záujem?
- To by bolo treba urobiť anketu medzi vašimi čitateľkami. Aj naďalej pôsobíte viac v Bratislave ako Prešove. Ako sa vám darí zvládať prácu aj rodinu, aby jedno nebolo na úkor druhého?
- Vždy je jedno na úkor druhého a v poslednom období na úkor rodiny. Väčšinu času v týždni trávim v Bratislave, čo je už niekedy možno na hranici únosnosti. Malá Evka do toho nehovorí, lebo bude mať len rok, ale mám aj 11-ročného syna, ktorý by ma v tomto veku naozaj potreboval. Ale s manželkou sme usúdili, že pokiaľ mám ponuky, treba ich využiť. Uvidíme, ako to budeme zvládať ďalej, ale aspoň čiastočne sa snažím kompenzovať rodine moju neprítomnosť. Aj teraz ideme s manželkou na predĺžený víkend bez detí, lebo potrebujeme byť sami. Bez rodiny, bez zázemia, by som nemohol robiť to, čo robím. Vždy sa mám kam vrátiť, s kým sa porozprávať, a to je pre mňa veľmi dôležité. Okrem toho moja žena mi robí úžasný servis: prídem na pol dňa domov, zoberiem si čisté veci a odchádzam. Za čo jej tiež patrí moja veľká vďaka.
Nechystáte sa presťahovať do Bratislavy?
- Nie, i keď čiastočne už tu bývam: v centre mám prenajatý byt, upozorňujem, že s mojím asistentom. Dokonca s manželkou uvažujeme, že si kúpime nejaký pozemok pri Prešove. Mne sa na východe páči, som proste východniar.
Zmenil sa nielen váš imidž, ale tým, že ste sa stali známejší a populárnejší, aj váš životný štýl? V čom?
Žijem oveľa rýchlejšie a pod väčším tlakom. Ľudia ma spoznávajú na ulici, musím rozmýšľať, čo si oblečiem, ako sa učešem. Keď nakupujem, ľudia mi pozerajú do vozíka… Ale nesťažujem si, v drvivej väčšine ide o pozitívne reakcie, ľudia ma zastavujú, zdravia.
Čo pokladáte v televíznej, moderátorskej brandži za najťažšie?
- Nepodľahnúť vidine hviezdnosti, čo je v tejto krajine naozaj smiešne. Neuspokojiť sa so svojím výkonom a stále na sebe pracovať. Len nespokojný človek môže ešte niečo dokázať. Ja som principiálne nervný typ, pred každým predstavením – a je jedno, o čo ide – som veľmi nervózny, pretože chcem, aby to bolo to čo najlepšie.
