Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
BRATISLAVA - Nad Arktídou sa črtá mimoriadny meteorologický jav, ktorý by mohol ovplyvniť počasie v Európe už v nasledujúcich týždňoch. Polárny vír podľa aktuálnych predpovedných modelov výrazne slabne a začiatkom novembra by mohlo dôjsť k jeho mimoriadne skorému narušeniu. To by zvýšilo pravdepodobnosť vpádov studeného vzduchu, konkrétny vývoj počasia však zatiaľ zostáva neistý.
Počasie v Európe by v nasledujúcich týždňoch mohol ovplyvniť nezvyčajný vývoj v atmosfére nad Arktídou. Stratosférický polárny vír (polárny vortex), ktorý zohráva dôležitú úlohu pri rozložení studeného vzduchu na severnej pologuli, podľa najnovších predpovedí výrazne slabne. Ako upozornil český portál Novinky.cz, začiatkom novembra by mohlo dôjsť k mimoriadne skorému náhlemu stratosférickému otepleniu, aké v modernej histórii meraní nemá obdobu.
Meteorológovia na možné oslabenie polárneho víru upozorňovali už minulý týždeň. Najnovšie výpočty však naznačujú, že situácia by mohla byť ešte výraznejšia, než sa pôvodne očakávalo. Kým skoršie predpovede počítali predovšetkým s oslabením víru, nové modely naznačujú aj možnosť výrazného narušenia západného prúdenia vo výške približne 30 kilometrov nad zemským povrchom.
Podľa skupinovej predpovede európskeho modelu ECMWF počítalo s takýmto scenárom až 86 percent jeho výpočtov. K podobnému vývoju sa prikláňala aj väčšina výpočtov amerických modelov GFS a GEFS. Opatrnejší zostával európsky model AIFS využívajúci umelú inteligenciu, aj ten však naznačoval mimoriadne výrazné oslabenie polárneho víru. Predpovede sa pritom môžu pri ďalších aktualizáciách meniť.
V histórii by išlo o mimoriadne skorý jav
Ak sa predpovede naplnia, mohlo by dôjsť k takzvanému náhlemu stratosférickému otepleniu, označovanému skratkou SSW. Pri tomto jave sa stratosféra nad Arktídou výrazne oteplí a západné vetry, ktoré udržiavajú polárny vír, prudko zoslabnú alebo dokonca zmenia smer.
Takto skoré obrátenie prúdenia sa v modernej histórii meraní zatiaľ nezaznamenalo. Doterajšie najskoršie výrazné náhle stratosférické oteplenie nastalo 28. novembra, a to v rokoch 1968 a 2025. Ak by sa podobná udalosť odohrala už začiatkom novembra, doterajší rekord by prekonala približne o tri týždne.
Mimoriadne by pritom mohlo byť aj samotné oslabenie polárneho víru, a to bez ohľadu na to, či sa prúdenie napokon skutočne obráti. Historické údaje od roku 1959 ukazujú, že počas prvej novembrovej dekády rýchlosť západného prúdenia nikdy neklesla pod desať metrov za sekundu. Aktuálne modely však počítajú s poklesom až na nulu, prípadne so zmenou smeru.
Európu môžu zasiahnuť vpády studeného vzduchu
Za súčasným vývojom môže podľa amerického meteorológa Judaha Cohena stáť mimoriadne silné blokovanie atmosférického prúdenia nad Uralom. S tým súvisiace atmosférické vlny dokážu prenášať energiu z nižších vrstiev atmosféry do stratosféry. Tam môžu oslabovať západné vetry, podporovať oteplenie a deformovať polárny vír.
Veľkou otázkou zostáva, ako sa prípadné narušenie prejaví na počasí pri zemskom povrchu v druhej polovici novembra a v decembri. Rozhodujúce bude, či sa jeho účinky postupne prenesú aj do nižších vrstiev atmosféry. Takýto proces môže trvať jeden až niekoľko týždňov.
Ak sa zmeny premietnu aj do nižších vrstiev atmosféry, mohlo by dôjsť k vzniku tlakových výší vo vysokých zemepisných šírkach a k narušeniu prevládajúceho západného prúdenia. To by zvýšilo pravdepodobnosť vpádov studeného vzduchu do Európy, Ázie či Severnej Ameriky. Presné oblasti, ktoré by mohli ochladenie zasiahnuť, však budú závisieť od konkrétneho rozloženia tlakových útvarov. Zatiaľ preto nemožno spoľahlivo povedať, či a kedy by sa prípadné ochladenie prejavilo aj na Slovensku.
Na túto neistotu upozorňuje aj meteorologický portál Severe Weather Europe, ktorý priebežne sleduje vývoj polárneho víru a porovnáva predpovede viacerých modelov. Samotné oslabenie víru totiž ešte neznamená, že studený vzduch zasiahne všetky časti Európy.
Čo naznačuje výhľad na zimu 2026/2027?
Zaujímavý je aj dlhodobejší výhľad na nadchádzajúcu zimu. Podľa októbrovej analýzy Severe Weather Europe naznačujú sezónne modely možnosť, že polárny vír zostane silnejší než obvykle približne do polovice decembra. Od konca roka by však mohlo nasledovať jeho výraznejšie oslabovanie, ktoré by pokračovalo v januári a februári 2027.
Podobný vývoj ukazujú aj porovnania s niektorými minulými zimami, ktoré mali podľa stavu atmosféry a oceánov podobné východiskové podmienky. Analýza zároveň poukazuje na možný vplyv silného javu El Niño v Tichom oceáne, ktorý môže prispievať k oslabovaniu polárneho víru v druhej polovici zimy.
Ak by sa tieto predpoklady naplnili, zvýšila by sa pravdepodobnosť narušenia atmosférického prúdenia a vpádov studeného vzduchu do častí strednej a severnej Európy. Dlhodobé modely však neposkytujú spoľahlivú predpoveď pre konkrétnu krajinu ani nezaručujú, že sa ochladenie prejaví práve na Slovensku. Navyše, tento sezónny scenár sa týka najmä vývoja v druhej polovici zimy a treba ho odlišovať od aktuálne predpokladaného oslabenia víru začiatkom novembra.
Čo je polárny vír?
Polárny vír je rozsiahla oblasť nízkeho tlaku a veľmi studeného vzduchu, ktorá sa nachádza vo výške približne 10 až 50 kilometrov nad Arktídou. Začína sa formovať na jeseň, keď sa stratosféra nad polárnymi oblasťami ochladzuje, a najsilnejší býva spravidla počas zimy.
Keď je vír stabilný a kompaktný, silné západné vetry pomáhajú udržiavať najchladnejší vzduch v blízkosti pólov. Ak však prúdenie zoslabne, vír sa môže zdeformovať alebo rozdeliť. Pri náhlom stratosférickom oteplení môže dôjsť aj k obráteniu smeru vetrov.
Takéto narušenie môže následne ovplyvniť cirkuláciu v nižších vrstvách atmosféry a zvýšiť pravdepodobnosť prieniku arktického vzduchu do stredných zemepisných šírok. Oslabenie či kolaps polárneho víru však automaticky neznamená mrazy v celej Európe. O tom, kam sa studený vzduch dostane a aký vplyv bude mať na počasie, rozhodne až konkrétny vývoj atmosférického prúdenia.
