BOSTON - Prvý skutočný telefonický rozhovor na svete viedol americký vynálezca Graham Bell so svojím spolupracovníkom Thomasom Watsonom pred 150 rokmi, 6. októbra 1876. V tom čase už bol pol roka držiteľom patentu na telefón, ktorým sa začala úplne nová éra komunikácie. Pri jeho zrode stála pomoc nepočujúcim. Bell bol fyziológ reči, jeho matka bola nepočujúca a Bell, rovnako ako jeho starý otec a otec, učil hovoriť nepočujúce deti. Už počas štúdia na univerzitách v Edinburghu a Londýne sa začal zaoberať akustikou, aby dokázal nejako pomôcť svojej matke.
Škótsky učiteľ reči Bell podal patent na vynález telefónu na patentovom úrade 14. februára 1876. V ten deň bol na úrade piaty, zatiaľ čo chicagsky technik Gray bol tridsiaty piaty. Ich dlhoročný súdny spor sa skončil Bellovým víťazstvom, hoci v tom čase už bol zo sporu značne znechutený. Každopádne patent USA číslo 174 465 na telefón, vôbec najvýnosnejší, aký bol kedy podaný, získal on. Elisha Gray bol pritom profesionálny vynálezca, ktorý počas svojho života získal viac ako 70 patentov na svoje objavy. Ten najvýznamnejší mu však unikol.
Gray svojmu súperovi nikdy neodpustil a mnoho rokov sa snažil presvedčiť súdy, že mu Bell vynález ukradol. Bell si neskôr pripísal na svoje konto aj ďalšie prvenstvá. V roku 1909 napríklad ako prvý človek na území Kanady vzlietol vo vlastnoručne skonštruovanom lietadle a vo veku 72 rokov vytvoril na neďalekom jazere rýchlostný rekord motorových člnov.
Otec nepočujúcich
Bellovi pritom chýbalo vzdelanie vo fyzike. Zakladateľ americkej spoločnosti Bell Telephone dosiahol úspech vďaka povestnej škótskej húževnatosti. Narodil sa v Edinburghu 3. marca 1847 ako Alexander Bell, neskôr prijal meno Graham po rodinnom priateľovi. Jeho matka bola nepočujúca a Bell tak zasvätil svoj život nepočujúcim, za čo si vyslúžil prezývku otec nepočujúcich. Keďže bol premýšľavý, napadlo mu zostrojiť elektrickú pomôcku, ktorá by uľahčila komunikáciu s nimi.
So svojím asistentom Thomasom Watsonom sa mu v júni 1875 podarilo prenášať zvukom vyvolané elektrické signály po drôtoch medzi dvoma prístrojmi – slúchadlom a hovoriacim zariadením. Začiatkom roka 1876 vyslal z prízemia do podkrovia svojho domu svojmu asistentovi slávnu vetu: „Pán Watson, príďte sem, prosím, potrebujem vás tu.“ Spočiatku zrejme ani netušil, čo sa mu podarilo, no o chvíľu sa po schodoch prihrnul rozradostený asistent. Revolučný vynález bol na svete. Bell získal patent na telefón v marci 1876.
Prvý diaľkový hovor
Prvý diaľkový obojstranný rozhovor na svete uskutočnil Bell s Watsonom v októbri 1876. Hovor sa uskutočnil medzi americkými mestami Boston a Cambridge na vzdialenosť viac ako tri kilometre po telegrafnom drôte a obaja muži spolu hovorili približne tri hodiny.
Bell sa však začal potýkať s nočnou morou všetkých vynálezcov – s uplatnením svojho vynálezu. Keď svoj prístroj ponúkal americkej a britskej vláde, od britského poštového úradu sa dozvedel, že Američania možno takúto vec potrebujú, ale Angličania odovzdávajú správy pomocou malých chlapcov, ktorí prenášajú listiny medzi adresátmi.
„Utrpenie, ktoré musí vynálezca znášať, neznesie žiadny tvor z mäsa a kostí,“ napísal neskôr. Na svetovej výstave vo Filadelfii márne hovoril do svojho lievika. Potom však náhodou prechádzal okolo brazílsky cisár a všetko sa zrazu zmenilo. Do dvoch rokov fungovala prvá telefónna centrála v New Havene, v roku 1892 nasledovala jej prvá automatizovaná „sestra“ v La Porte v Indiane. Do tajov telefonovania sa od Bella osobne nechala zasvätiť dokonca aj britská kráľovná Viktória.
Vo výskume pokračoval aj neskôr v Bostone za finančnej podpory právnika Gardinera Hubbarda. Zamiloval sa do jeho nepočujúcej dcéry a svojej žiačky Mabel, ktorú si neskôr vzal za manželku. Bell, ktorý neskôr prišiel aj s koncepciou prenosu zvuku pomocou optických vĺn, vynašiel mikrofón a skonštruoval gramofón. Zomrel 1. augusta 1922.
