LONDÝN – Prerušovaný pôst sa v posledných rokoch stal populárnym spôsobom stravovania, no to, čo môže vyhovovať mladším, nemusí byť ideálne vo vyššom veku. Nová štúdia sledovala takmer 3 000 ľudí počas 15 rokov a priniesla zaujímavé zistenie. Seniori, ktorí medzi jedlami nechávali viac ako 12 hodín, čelili rýchlejšiemu pribúdaniu chronických ochorení. Najvýraznejšia súvislosť sa ukázala u ľudí vo veku 78 rokov a viac. Vedci však upozorňujú, že výsledky zatiaľ nedokazujú, že príčinou je samotné hladovanie.
Prerušovaný pôst má množstvo priaznivcov a jeho princíp je pomerne jednoduchý – jedlo sa konzumuje iba počas určitej časti dňa a zvyšné hodiny človek neprijíma žiadne kalórie. Nový výskum však naznačuje, že vo vyššom veku nemusí byť dlhá prestávka medzi jedlami najlepším nápadom. Vedci z Karolinska Institutet vo švédskom Štokholme analyzovali údaje od 2 981 ľudí vo veku 60 rokov a viac, ktorých sledovali počas 15 rokov. Výsledky ukázali súvislosť medzi dlhšími intervalmi bez jedla a rýchlejším pribúdaním chronických ochorení.
Hranicou bolo 12 hodín
Výskumníci sa zamerali na čas, ktorý účastníci nechávali medzi jednotlivými jedlami. Ukázalo sa, že ľudia nad 60 rokov, ktorí mali medzi jedlami prestávku dlhšiu ako 12 hodín, boli náchylnejší na rýchlejšie hromadenie dlhodobých zdravotných problémov.
S pribúdajúcim vekom bola táto súvislosť ešte výraznejšia. Najsilnejšie výsledky vedci zaznamenali medzi ľuďmi vo veku 78 rokov a viac.
Zistenia sú zaujímavé najmä preto, že veľká časť doterajších výskumov o pôste sa sústredila predovšetkým na mladších ľudí alebo ľudí v strednom veku. O tom, ako podobné stravovacie režimy pôsobia na seniorov, sa vie podstatne menej.
Nie všetky ochorenia ovplyvňoval rovnako
Vedci zároveň sledovali, aké typy chronických ochorení sa u účastníkov v priebehu rokov objavovali. Dlhšie prestávky medzi jedlami boli spojené najmä s rýchlejším pribúdaním kardiometabolických a neurologických ochorení.
Na druhej strane výskumníci nezaznamenali rovnakú súvislosť pri ochoreniach pohybového aparátu. Výsledky teda nenaznačujú, že by dlhšie obdobie bez jedla pôsobilo rovnakým spôsobom na všetky zdravotné problémy.
Prerušovaný pôst nemusí fungovať rovnako v každom veku
Popularita prerušovaného pôstu v posledných rokoch výrazne vzrástla. Niektoré režimy napríklad obmedzujú konzumáciu jedla na osemhodinové okno, po ktorom nasleduje 16 hodín bez kalorického príjmu.
Nové výsledky však upozorňujú, že poznatky získané pri mladších ľuďoch nemožno automaticky prenášať na seniorov.
„Veľká časť výskumu pôstu bola vykonaná na mladšej populácii alebo ľuďoch v strednom veku,“ vysvetlil doktor Adrián Carballo-Casla. Podľa neho výsledky naznačujú, že vo vyššom veku, a najmä medzi najstaršími ľuďmi, môžu byť súvislosti odlišné.
Vedci upozorňujú na dôležitý detail
Výsledky však neznamenajú, že prerušovaný pôst automaticky spôsobuje chronické ochorenia. Samotní autori výskumu sú pri interpretácii opatrní.
Štúdia totiž odhalila súvislosť, nie príčinu a následok. Nie je preto možné s istotou povedať, že práve dlhé intervaly medzi jedlami boli dôvodom, prečo sa u sledovaných ľudí zdravotné problémy hromadili rýchlejšie.
Do výsledkov môžu vstupovať aj ďalšie faktory súvisiace so zdravotným stavom, životným štýlom či stravovacími návykmi seniorov.
Po šesťdesiatke môže byť potrebný iný prístup
Výskum tak predovšetkým spochybňuje predstavu, že jeden populárny spôsob stravovania musí byť vhodný pre všetky vekové skupiny. Kým o prerušovanom pôste sa často hovorí v súvislosti s kontrolou hmotnosti či metabolickým zdravím, potreby organizmu sa počas života menia.
Najnovšie zistenia naznačujú, že ľudia nad 60 rokov, a predovšetkým seniori po 78. roku života, by mali byť pri dlhých obdobiach bez jedla opatrní. Výsledky zatiaľ nepreukazujú, že pôst chronické choroby spôsobuje, sú však ďalším dôvodom, prečo by sa stravovací režim vo vyššom veku nemal nastavovať iba podľa trendov určených pre mladšiu populáciu.
