WASHINGTON – Nemám žiadne ťažkosti, som štíhly a pravidelne športujem. Tri veci, ktoré môžu človeku navodiť pocit, že o svoje srdce sa nemusí obávať. Americký kardiológ Sanjay Bhojraj však upozorňuje, že každá z nich môže byť zároveň pascou. Ochorenia srdca a ciev sa totiž často vyvíjajú potichu a prvé výrazné problémy sa môžu objaviť až v čase, keď už choroba pokročila.
Mýtus číslo jeden: Nič ma nebolí, takže som zdravý
Za jeden z najnebezpečnejších omylov považuje Bhojraj presvedčenie, že zdravé srdce sa dá posudzovať podľa toho, ako sa človek cíti.
„Prestaňte veriť týmto mýtom o srdci,“ vyzval americký intervenčný kardiológ vo videu na sociálnej sieti Instagram.
Problémom je, že viaceré významné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení nemusia celé roky spôsobovať žiadne výrazné ťažkosti.
Typickým príkladom je vysoký krvný tlak. Človek o ňom nemusí vedieť, napriek tomu postupne poškodzuje cievy a zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody, srdcového zlyhania či poškodenia obličiek.
Podobne môže bez výrazných príznakov postupovať aj ateroskleróza.
Bhojraj už vo februári upozorňoval, že srdcové ochorenie sa spravidla neobjaví z ničoho nič. Riziko sa podľa neho vytvára postupne a pacient si ho často uvedomí až vo chvíli, keď nastane vážny problém.
Preto má význam poznať svoj krvný tlak, hladinu cholesterolu a ďalšie rizikové faktory aj vtedy, keď človeku zdanlivo nič nie je.
Mýtus číslo dva: Som štíhly, moje srdce musí byť v poriadku
Ani pohľad do zrkadla nedokáže povedať všetko.
Druhým omylom je podľa Bhojraja automatické spájanie štíhlej postavy so zdravým srdcom.
Človek s normálnou hmotnosťou môže mať vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu cholesterolu či cukru v krvi alebo inzulínovú rezistenciu.
Dôležité je aj to, kde sa v tele nachádza tuk. Nebezpečné môže byť najmä takzvané viscerálne tukové tkanivo, ktoré sa ukladá okolo vnútorných orgánov a zvonka nemusí byť výrazne viditeľné.
Focus preto s odvolaním sa na odporúčania odborných spoločností upozorňuje, že samotný index telesnej hmotnosti BMI nestačí na posúdenie kardiovaskulárneho rizika. Do úvahy treba brať aj krvný tlak, krvné tuky, cukor v krvi, fajčenie, pohyb a ďalšie faktory.
Štíhlosť je teda výhodou, nie však zdravotným certifikátom.
Mýtus číslo tri: Hodina vo fitnescentre napraví celý deň za stolom
Tretí omyl sa týka ľudí, ktorí síce pravidelne športujú, väčšinu zvyšku dňa však presedia.
Hodina cvičenia večer podľa Bhojraja automaticky nevymaže následky mnohých hodín bez pohybu.
Dlhé sedenie ovplyvňuje metabolizmus glukózy a tukov aj krvný obeh. Veľké svalové skupiny zostávajú počas neho prakticky nečinné.
To však neznamená, že šport je zbytočný – práve naopak. Pravidelná fyzická aktivita výrazne znižuje zdravotné riziká spojené so sedavým spôsobom života. Dôležité však je hýbať sa aj počas zvyšku dňa.
Focus preto pripomína odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorého by ľudia mali nielen pravidelne cvičiť, ale zároveň obmedzovať čas strávený sedením a dlhé obdobia bez pohybu prerušovať.
Pomôcť pritom nemusí iba športový výkon. Zmysel majú aj krátke prestávky, počas ktorých človek vstane od pracovného stola a prejde sa.
Srdce sa nedá posúdiť podľa pocitu ani postavy
Všetky tri mýty tak majú spoločného menovateľa.
Človek sa môže cítiť dobre, môže byť štíhly a po práci pravidelne cvičiť. Ani jedna z týchto vecí však sama osebe nevylučuje riziko srdcovo-cievneho ochorenia.
Bhojraj preto zdôrazňuje prevenciu ešte predtým, ako sa objavia príznaky. Vo svojich skorších vyjadreniach upozorňoval najmä na sledovanie vývoja krvného tlaku, cholesterolu a ďalších ukazovateľov namiesto čakania na okamih, keď telo začne vysielať výrazné varovné signály.
Jeho odkaz sa tak dá zhrnúť pomerne jednoducho: o stave srdca nerozhoduje jediná hodnota na váhe, jeden tréning ani momentálny pocit zdravia.
