LONDÝN – Pre väčšinu ľudí je lavička iba miestom, kde si na chvíľu oddýchnu. Pre Sama Wilmota sa však stala vášňou, ktorá ho sprevádza po celom svete. Hodnotí ich podľa pohodlia, dizajnu, umiestnenia aj výhľadu a na konte ich má už viac ako 300. Ani jednej však doteraz nedal plných desať bodov. Zmenilo sa to až v deň jeho svadby, keď sa s čerstvou manželkou posadil na miesto, ktoré má pre dvojicu výnimočný význam.
Sam Wilmot má nezvyčajné hobby. Navštevuje lavičky na rôznych miestach sveta, fotografuje sa na nich a následne im udeľuje hodnotenie. Za roky ich posúdil už viac ako 300, pričom sleduje pohodlie, dizajn, lokalitu aj výhľad. Ako informoval britský denník Mirror, napriek stovkám navštívených miest sa dlho nenašla lavička, ktorá by od neho získala maximálnych 10 bodov. Zlom nastal až toto leto počas jeho svadby.
Pôvodne jej dal deväť bodov
Víťazná lavička sa nachádza pri kostole St John The Baptist Church v Old Sodbury v anglickom Gloucestershire. Sam ju pritom veľmi dobre poznal už dávno pred svadbou.
S partnerkou Sophie ju prvýkrát navštívili v roku 2020 a odvtedy sa na miesto pravidelne vracali. Chodievali tam na piknik, priniesli si teplý nápoj alebo si jednoducho sadli a užívali pokoj a výhľad na západ slnka.
Sam lavičke pôvodne udelil 9 z 10 bodov. Opísal ju ako takmer dokonalú – pochválil kvalitné vyhotovenie, pohodlné sedenie, pevné opierky na ruky, upravený podklad aj výhľad. Jeden bod si však nechával v zálohe, pretože tvrdil, že dokonalú lavičku bude vedieť určiť až spätne po tom, ako raz skončí s hodnotením.
Všetko zmenil svadobný deň
So Sophie sú spolu šesť rokov a práve ich obľúbené miesto zohralo úlohu aj pri rozhodovaní, kde sa vezmú. Keďže sa lavička nachádza pri kostole, ktorý sa im páčil, požiadali o možnosť usporiadať svadbu práve tam.
Po obrade sa na svoju obľúbenú lavičku vrátili už ako manželia a vznikli tam aj ich svadobné fotografie. Práve vtedy Sam pochopil, že našiel svoju prvú desiatku.
„Už nikdy si nesadnem na lavičku, pri ktorej budem mať presne tento pocit,“ vysvetlil. Eufória zo svadby a význam okamihu podľa neho vytvorili niečo, čo sa už nedá zopakovať.
Lavičky ich sprevádzajú celým vzťahom
Nezvyčajné hobby bolo súčasťou ich vzťahu prakticky od začiatku. Sam si spomína, že približne na štvrtom rande požiadal Sophie, aby ho odfotografovala na jednej z lavičiek.
Odvtedy sa z nej stala jeho neoficiálna fotografka pre instagramový profil Rate This Bench a istý čas aj šoférka, ktorá ho vozila za ďalšími kúskami do zbierky.
Dokonca aj pri prvej návšteve dnes dokonale hodnotenej lavičky museli čakať. Bolo to v období uvoľňovania pandemických opatrení a lavička bola obsadená iným párom. Sam so Sophie si preto trpezlivo počkali, kým sa uvoľní, aby mohli urobiť fotografiu.
Lavičky nechýbali ani na svadbe
Hoci dvojica pôvodne nechcela, aby sa celá svadba niesla v znamení Samovho hobby, nakoniec si uvedomili, že lavičky sú príliš veľkou súčasťou ich spoločného príbehu na to, aby ich vynechali.
Svadobné stoly preto pomenovali podľa lavičiek, ktoré Sam v minulosti hodnotil. Otec nevesty im navyše vlastnoručne vyrobil lavičku, na ktorú mohli hostia písať odkazy namiesto klasickej knihy hostí.
„Je to súčasť našich životov už tak dlho, že Sophie sa nakoniec tej myšlienke úplne otvorila,“ priznal Sam. Svadbu označil za najlepší deň ich života.
Nie každá lavička dopadne dobre
Hodnotenia pritom rozhodne nerozdáva zo slušnosti. Lavička pri vojnovom pamätníku v Somersete od neho získala iba 5 z 10, zatiaľ čo exemplár v Lee Abbey v Devone dostal sedem bodov najmä vďaka peknej lokalite a okolitej scenérii.
Jedna z najhorších, na ktorú počas svojho hobby narazil, sa nachádzala v Bathamptone neďaleko mesta Bath. Tá získala iba 3 z 10 bodov. Sam ju prirovnal k „lavičke chiropraktika“, pretože bola umiestnená na svahu a operadlo končilo približne v polovici chrbta.
Objaví sa ešte ďalšia desiatka?
Sam nevylučuje, že raz nájde lavičku, ktorej opäť udelí maximálne hodnotenie. Bude to však musieť byť z úplne iného dôvodu.
Jeho prvá desiatka totiž nevyhrala iba vďaka pohodliu, výhľadu alebo dizajnu. Hodnotenie zvýšil predovšetkým príbeh, ktorý sa k nej viaže. Z obyčajnej lavičky sa postupne stalo miesto ich spoločných výletov, oddychu a napokon aj spomienka na deň, keď sa zo Sama a Sophie stali manželia.
