SOFIA - Mimoriadne nízka hladina vody v rieke Dunaj odhalila v Bulharsku časti základov starovekého Konštantínovho mosta. Archeológom sa tak naskytla jedinečná príležitosť zdokumentovať pozoruhodný inžiniersky výtvor Rímskej ríše. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Tieto okamihy sú pre archeológov nesmierne cenné, pretože príroda nám na chvíľu odhalí objekt, ktorý je väčšinu času skrytý pod Dunajom,“ uviedol Pavel Popov z Regionálneho historického múzea v bulharskom Plevene. Most dal postaviť rímsky cisár Konštantín I. Veľký a za jeho prítomnosti bol oficiálne otvorený v roku 328 n. l.; spájal významné staroveké mestá Ulpia Oescus a Sucidava na protiľahlých brehoch Dunaja. Prvé z nich ležalo pri dnešnej obci Gigen na severe Bulharska, druhé pri Corabii v Rumunsku.
S dĺžkou približne 2400 metrov bol Konštantínov most svojho času najdlhším na Dunaji a zároveň najdlhším riečnym mostom staroveku. Fungoval však krátko - predpokladá sa, že bol vážne poškodený alebo z veľkej časti zničený okolo roku 367 n. l. Séria horúčav v Európe v tomto roku spôsobila v niektorých častiach kontinentu závažné sucho. To spôsobilo aj pokles hladiny vody v riekach a v Bulharsku to už koncom júla viedlo k odhaleniu mamutích kostí.
Výskumníci z múzea v Plevene tiež pomocou dronov a fotografií zo vzduchu zdokumentovali viditeľné zvyšky Konštantínovho mosta a zmapovali líniu jeho odkrytých základov a posúdili ich stav.
