BRATISLAVA - Dlhý, hlboký kaňon a pozostatky brehov sú zatiaľ najjasnejším dôkazom existencie jazera na povrchu Marsu. Voda mala pretekať 50 kilometrov dlhým kaňonom v období, keď už sa predpokladalo, že planéta vyschla.
Naznačujú to fotografie, ktoré poskytla vysokocitlivá kamera HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) na palube sondy Mars Reconnaissance Orbiter. Voda mohla pokryť asi 200 kilometrov štvorcových a mohla byť hlboká do pol kilometra. Informoval o tom vedecký tím z University of Colorado v Boulder v magazíne Geophysical Research Letters.
Fotografie tiež zachytili niečo, čo podľa vedcov mohli byť pobrežia veľkých riek a morí, niektoré z útvarov však mohli byť vytvorené aj zosuvom pôdy. "Toto je prvý jednoznačný dôkaz brehov na povrchu Marsu," povedal vedúci tímu Gaetano Di Achille. "Určenie brehov a sprievodných geologických dôkazov nám umožňuje odhadovať veľkosť a objem jazera, ktoré sa mohlo sformovať pred asi 3,4 miliardami rokov," uviedol Di Achille vo vyhlásení.
Roboty už predtým našli na Marse ľad a tým dokázali, že na planéte je voda. Podľa vedcov tiež existujú dôkazy, že voda môže na niektorých miestach vyvierať na povrch, aj keď sa rýchlo stratí v atmosfére. Je kľúčovým prvkom pre život a vedci neprestajne hľadajú dôkaz o živote na Marse - či už v prítomnosti alebo v minulosti.
Prítomnosť vody na planéte môže byť užitočná aj pre ďalšie výskumy. "Na Zemi sú delty a jazerá úžasnými zberateľmi a zachovávateľmi predchádzajúcich životných foriem," uviedol Di Achille. "Ak bol na Marse niekedy život, delty môžu byť kľúčom k odomknutiu biologickej minulosti Marsu," dodal vedec.
Objavené jazero sa pravdepodobne vyparilo alebo zamrzlo počas klimatických zmien a jeho voda sa zmenila na paru. Zatiaľ nie je známe, čo spôsobilo, že sa teplej a vlhkej planéty stala zamrznutá púšť bez vzduchu, akou je Červená planéta dnes.
