SAN DIEGO - V roku 1952 zmizli z nočnej oblohy tri hviezdy. Odvtedy ich nikto nevidel a doteraz nedokázal presne identifikovať dôvod, prečo zmizli. Čo sa s nimi stalo a čo bolo príčinou tohto ojedinelého úkazu? Na tieto otázky sa snažila nájsť odpovede štúdia, ktorej výsledky boli zverejnené na serveri arXiv, ktorý zhromažďuje preprinty vedeckých prác.
Dňa 19. júla 1952 observatórium Palomar neďaleko San Diega v Kalifornii podniklo prieskum nočnej oblohy. Pracovníci ju vtedy niekoľkokrát odfotografovali v snahe spozorovať asteroidy, ktoré prechádzajú pred hviezdami a dodávajú im tmavý odtieň. V ten večer o 20:52 hod. sa podarilo zachytiť tri hviezdy žiariace vedľa seba. O 21:45 h bola vytvorená druhá fotografia tej istej oblasti. Tentoraz však objekty nebolo vidieť, čo je veľmi nezvyčajné. Hviezdy totiž môžu zmatnieť alebo explodovať a zanechávať po sebe niekoľko hodín alebo dní žiaru, ale tieto tam o 20:52 boli a o necelú hodinu neskôr zmizli. Čo sa s nimi teda stalo?
Vedci, ktorí sa zaujímajú o takéto prechodné javy, preskúmali danú skutočnosť a prišli s niekoľkými možnými vysvetleniami. "Využili sme možnosti virtuálneho observatória a hľadali sme trojitý prechodný jav na novších snímkach a v katalógoch. Výsledkom tohto hľadania bol záver, že tranzient sa neobjavuje na žiadnej neskoršej snímke tejto oblasti počas nasledujúcich 69 rokov," uviedli. Potom porovnali prechodné javy s inými hviezdami zachytenými v tej istej oblasti. Ak by sa vyskytli výrazné rozdiely, najmä smerom k okrajom objektov, mohlo by to naznačovať chyby vo fotografických doskách alebo prítomnosť elementárnych častíc, ktoré na tieto dosky dopadajú. Zistili však, že tvary sú si pozoruhodne podobné, a to napriek tomu, že majú rôznu veľkosť. "Súhrnne povedané, nenašli sme žiadne dôkazy o tom, že prechodný jav je niečo iné ako nerozlíšený bodový zdroj svetla. Profily nevykazujú žiadne dôkazy o pohybujúcom sa zdroji, ako sú lietadlo, asteroid alebo elementárna častica, ani o chybe fotografickej dosky," napísali výskumníci.
Vylúčili, že by hviezdy stmavli nezávisle. Čokoľvek spôsobilo, že zmizol z dohľadu jeden objekt, spôsobilo to aj zmiznutie ostatných. Ak ide naozaj o tri samostatné objekty vo vesmíre, znamená to, že musia byť blízko pri seba, aby svetlo (a potom jeho nedostatok) dorazilo ku všetkým v priebehu určitej hodiny. Keď je toto vysvetlenie správne, umiestňuje objekty oveľa bližšie k našej slnečnej sústave. "Aby boli tieto tri zdroje svetla kauzálne prepojené, musia sa fyzicky nachádzať vo vzdialenosti šesť astronomických jednotiek od seba a nesmú byť vzdialené viac ako dva svetelné roky. Táto vzdialenosť je menšia ako vzdialenosť najbližšej hviezdy sústavy Alfa Centauri, čím sa miesto výskytu týchto troch prechodných javov nachádza v blízkosti nášho Slnka, ak nie vo vnútornej slnečnej sústave, alebo dokonca na obežnej dráhe Zeme."
Táto skutočnosť by zvýšila pravdepodobnosť, že išlo o asteroidy či iné objekty alebo možno o Oortov mrak komét, čo by vysvetľovalo, prečo neboli pozorované pri ďalších prieskumoch. Podľa expertov existuje aj možnosť, že to mohol byť astronomický efekt známy ako gravitačná šošovka, kedy je časopriestor deformovaný nesmierne ťažkými objektmi. Podľa astronómov je to ale ťažko predstaviteľné, pretože by to nastolilo ďalšiu záhadu. "Modely zahŕňajúce objekty v pozadí, ktoré opticky svietia menej ako jednu hodinu v spojení s gravitačnými šošovkami v popredí, môžu byť pravdepodobné. Ak je to tak, na vysvetlenie prechodných javov trvajúcich menej ako hodinu je potrebná významná populácia masívnych objektov so štruktúrou slúžiacou ako šošovky, aby vznikli tri obrazy." Definitívna odpoveď však zatiaľ neexistuje a vedci vyzvali na ďalšie následné hľadanie podobných tranzientov.
