MOSKVA - Uprostred južného Pacifiku, zhruba 2688 kilometrov od najbližšej pevniny, sa rozkladá mrazivý úsek bezmenného oceánu. Je to vražedný domov obrovských, neustále sa prelievajúcich vĺn, dramatickej oblohy a búrlivého vetra. Na tomto odľahlom mieste, ktoré je najvzdialenejším bodom od pevniny na svete, je v prípade potiaží len malá šanca na záchranu, píše server BBC.
Ľudia nehostinnú oblasť, známu ako pól nedostupnosti alebo bod Nemo, nijak nevyužívajú pre svoje činnosti ako lodná doprava či rybolov. Naopak najbližšie je jej často úplne iný druh výskumníkov - astronauti na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorí sú počas preletu na obežnej dráhe vzdialení od mora len 415 kilometrov.
Leží medzi Novým Zélandom a Čile
Ak by ste chceli Nemo nájsť na mape, stačí sa zamerať na rozsiahly pás neprerušenej modrej farby medzi Novým Zélandom a Čile - je zhruba v polovici cesty. Presnejšiu polohu získate, keď vytvoríte pomyselný štvorec medzi neobývaným Ducieovým atolom, ktorý je súčasťou Pitcairnových ostrovov, na severe, antarktickým Maherovým ostrovom na juhu, novozélandskými Chathamskými ostrovmi na západe a Čile na východe. Ide o miesto plné superlatívov - najosamelejší, najizolovanejší, najviac bez života. Dokonca i morské dno je vzdialené od hladiny asi štyri kilometre.
Medzi ľadovými a pustými vodami tohto nehostinného kúta sveta a vesmírnou prázdnotou existuje okrem ISS ešte jedna spojitosť. Je známy ako vesmírny cintorín, rozsiahle pohrebisko plné široko rozosiatych trosiek vyslúžilých družíc a ďalších, ľuďmi vyrobených predmetov, ktoré v minulosti obiehali okolo Zeme. V rokoch 1971 až 2018 svetové mocnosti vrátane USA, Ruska, Japonska a európskych štátov naviedli do oceána okolo Nema viac než 263 kozmických plavidiel. Je medzi nimi aj sovietska vesmírna stanica Mir a šesť kozmických lodí zo sovietskeho programu Saljut, ďalej 140 ruských zásobovacích plavidiel, šesť japonských nákladných lodí a päť lodí Európskej kozmickej agentúry (ESA). Predpokladá sa, že tam nedávno dopadla i časť rakety a modulu spoločnosti SpaceX. Zhodou okolností sa tiež očakáva, že sem spadne o osem rokov aj jeho najblížší sused - ISS.
Zlatá baňa pre archeológov
Otázkou zostáva, koľko z týchto vyradených kozmických lodí prežilo neľahkú cestu zemskou atmosférou a prudké pristátie v oceáne. Znamená to, že Nemo je v súčasnosti, a pravdepodobne zostane aj do budnúcnosti, zlatou baňou pre archeológov. "Kozmické pohrebiská by ste študovali podobne ako hromady odpadkov alebo mušlí," hovorí odborníčka na vesmírnu archeológiu z austrálskej Flindersovej univerzity Alice Gormanová s odkazom na kopy zanechané dávnymi predkami, ktoré skúmajú práve archeológovia.
Z mušlí napríklad výskumníci dokázali rekonštruovať správanie našich predkov žijúcich na pobreží, ktorých prežitie záviselo na morských plodoch. Podobne sa zo smetiska okolo bodu Nemo bude dať vypozorovať, ako sa v čase menili technológie či materiály pri ľudskom objavovaní vesmíru. Gormanová sa domnieva, že i o tisíc rokov bude kozmický odpad na juhu Tichého oceána v dobrom stave, podobne ako sú vraky starých lodí. Hoci sa nikomu zatiaľ nepodarilo vypátrať vesmírne artefakty v Nemo, pravdepodobne ich v úplnej tme na morskom dne ležia stovky.
