ZÁHREB - Gin & Tonic je nápoj známy svojou ľahkou a osviežujúcou chuťou, no len málokto si uvedomuje, že v medicíne zohral zaujímavú úlohu. Predstavitelia potravinovej publikácie Taste Atlas sa podelili o prekvapivé novinky. Podľa ich zistení sa tonik používal na liečbu malárie.
Pre mnohých môže byť studený osviežujúci pohár ginu s tonikom obľúbeným letným drinkom, no o dlhej a zaujímavej histórii tohto nápoja vie len málokto. Ostrú horkosť, ktorou je charakteristický tonik, spôsobuje alkaloidná zložka známa ako chinín, získaná z kôry stromu cinchona.
Podľa vedcov z McGill University v roku 1700 škótsky lekár George Cleghorn zistil, že chinín možno použiť na liečbu malárie. Čoskoro to viedlo k tomu, že britskí vojaci pôsobiaci v Indii pili tonikovú vodu na boj proti malárii, ale kvôli horkej chuti to nebola práve pochúťka pre každého. V roku 1800 preto začali pridávať do tonikovej vody gin, aby bola chutnejšia a všetko zakončili klasickou citrónovou alebo limetkovou ozdobou.
Na oslavu Svetového dňa ginu (10. júna) sa Taste Atlas na Twitteri podelil o malé základné informácie o obľúbenom koktaile, čím mnohých užívateľov prekvapil. "Začiatkom 19. storočia priniesli koktail do Indie britskí dôstojníci. Malária bola v Indii pretrvávajúcim problémom, takže vojaci používali koktail na prevenciu a liečbu choroby pomocou chinínu. Vďaka svojej horkosti a kyslým tónom je tento koktail celosvetovo veľmi populárny, najmä počas letných mesiacov."
Mnohí priznali, že ich táto novinka zaskočila a že doposiaľ o historickom využití toniku nevedeli. Samozrejme, liečba malárie sa za tie roky podstatne zlepšila a na ochranu pred infekčnou chorobou sa už dnes podávajú správne lieky. Podľa portálu Travel Doctor by človek v skutočnosti musel vypiť 67 litrov tonikovej vody, aby získal dostatok chinínu na zabránenie nákaze maláriou, čo je množstvo, ktoré by nepochybne odradilo aj tých najvernejších fanúšikov tohto kokteilu.
