ROSEWOOD - V týchto dňoch uplynulo sto rokov od smutnej udalosti, počas ktorej zlikvidoval dav belochov černošskú komunitu vo vidieckej oblasti na Floride. Smutný incident z januára 1923, ktorý vstúpil do histórie ako masaker v Rosewoode, bol takmer vymazaný z histórie. Historici a potomkovia však bojujú za to, aby nikdy neupadol do zabudnutia.
Dlhoročný obyvateľ Floridy Arnett Doctor si celé roky všímal, ako jeho matka podlieha vo vianočnom období depresívnej nálade. Jej stav sa vždy zlepšil niekoľko týždňov po sviatkoch a on nikdy nechápal, prečo sa to každý rok opakuje. Až keď mal 19 rokov, tak mu mama na Vianoce porozprávala o týždni rasového násilia. Prežila ho spolu s desiatkami ďalších černochov v januári 1923, keď biely dav terorizoval a ničil ich vidiecku komunitu v Rosewoode na Floride. "Je veľmi dôležité, aby sme si tieto udalosti pamätali, pretože boli príliš dlho skryté. Aby sme pochopili budúcnosť a pohli sa vpred, musíme porozumieť minulosti," uviedla historička a profesorka Floridskej štátnej univerzity Maxine Jonesová.
Uvedomovali si, aký majú mocní bieli ľudia dosah
Masaker v Rosewoode je desivo podobný mnohým ďalším tragickým prejavom rasového násilia v americkej histórii. V meste, kde žilo v tom období zhruba 150 Afroameričanov, vypukla vlna nepokojov 1. januára 1923, keď beloška obvinila z napadnutia černocha Jesseho Huntera. Správy o incidente sa bleskovo šírili a napätie rýchlo gradovalo. Nahnevaný dav z neďalekého Sumneru na Floride spustil pátranie po obvinenom mužovi. Vypaľovali domy, prevádzky a ničili kostoly. Počas násilností prišlo o život šesť černochov a dvaja belosi, ale nikto nebol zatknutý. Obyvatelia, ktorým sa podarilo ujsť, utiekli do Gainesville, mnohí zmizli úplne. Obete z Rosewoodu o incidente nehovorili celé desaťročia zo strachu z pomsty. "Uvedomovali si, aký majú dosah mocní bieli ľudia a pochopili, že o tom nemôžu otvorene hovoriť. A v skutočnosti sa o tom vôbec nerozprávali ani medzi sebou. Strach je veľmi silný a pozerať sa na to, ako všetko, čo vlastníš, horí alebo ti to niekto berie a nikto za to nenesie zodpovednosť, to bola nočná mora opakujúca sa znova a znova," povedala Jonesová.
Potomkov finančne odškodnili
V roku 1993 začala s realizáciou štúdie na objednávku Floridského zákonodarného zboru. Predtým sa podľa nej o tragických udalostiach vedelo len málo. Práve Arnett Doctor považoval mapovanie tejto udalosti za osobné poslanie. Chcel, aby rodiny, vrátane jeho vlastnej, dostali niečo späť za to, čo im vzali. Doctor cestoval po štáte Florida a rozprával sa s potomkami z Rosewoodu po smrti jeho matky, ktorá mu zakázala o všetkom hovoriť, kým bola nažive. V roku 1982 sa spojil s reportérom zo St. Petersburg Times, aby poukázal na tento príbeh a nakoniec si na pomoc prizval právnickú firmu Holland & Knight. O dvanásť rokov neskôr Floridský zákonodarný zbor schválil návrh zákona o pohľadávkach, ktorý prisúdil potomkom 2,1 milióna dolárov (1,95 milióna eur) za ich straty. Uvádza sa v ňom, že miestni aj federálni predstavitelia "mali dostatok času a príležitostí konať, aby zabránili tragédii, ale nezasiahli". Okrem toho bol vytvorený štipendijný fond pre potomkov, ktorí navštevujú štátne vysoké školy. Do dnešného dňa získalo touto cestou štipendium približne tristo študentov.
Podľa Jonesovej by mala udalosť z januára 1923 poukázať na dôvod, prečo je rozprávanie a dokumentovanie histórie, či už dobrých alebo zlých momentov, dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. "Myslím si, že incidenty rasového násilia a lynčovanie poukazujú na rasové vzťahy v tejto krajine. Vysvetľuje to napätie, strach a nedôveru, ktoré pretrvávajú medzi belochmi a černochmi. Musíme sa o tom porozprávať a prestať to skrývať. Neznamená to, že nehovoríme o dobre. Keď študujete minulosť, tak pochopíte, čo spája históriu so súčasnosťou," dodala historička.
