Pondelok29. apríl 2024, meniny má Leo, Lea, zajtra Anastázia

Vedci sa domnievajú, že rozlúskli záhadu starnutia: Môže to byť kľúčový moment pre večnú mladosť

Ilustračné foto Zobraziť galériu (3)
Ilustračné foto (Zdroj: Getty Images)

ILLINOIS - Vedci z Northwestern University v Illinois sa domnievajú, že rozlúskli záhadu starnutia. Z výsledkov ich štúdie publikovanej v Nature Aging totiž vyplýva, že tempo tohto procesu má súvislosť s dĺžkou génov. Podľa ich slov by práve ich zistenie mohlo posunúť možnosti vývoja zázračnej pilulky večnej mladosti.

Rozsiahla genetická analýza ľudí, hlodavcov a rýb odhalila prepojenie medzi dĺžkou génov a biologickým vekom.  Kratšie gény sú podľa jej výsledkov  asociované s kratším životným rozpätím,  zatiaľ čo tie dlhšie, majú prepojenie s lepším zdravím a dlhovekosťou. Autori štúdie sú presvedčení, že tento mechanizmus je využiteľný a pomôže im vydláždiť cestu k vývoju liekov, ktoré môžu spomaliť alebo dokonca zastaviť starnutie, píše DailyMail. 

„Zdá sa mi to veľmi elegantné riešenie, že jediný, relatívne koncízny princíp vyzerá tak, že je zodpovedný takmer za všetky zmeny v aktivite génov, ktoré sa dejú v organizmoch živočíchov počas toho ako starnú,“ uviedol hlavný autor štúdie Thomas Stoeger z Northwestern University v Illinois. Dĺžka génov je založená na počte nukleotidov, ktoré sa v nich nachádzajú. Každý ich reťazec sa premieňa na aminokyseliny, pričom formuje proteín. To je dôvod, prečo veľmi dlhé gény produkujú väčší proteín, kým tie kratšie, vyrábajú proteíny menšie. Bunka potrebuje mať vyrovnaný počet tak malých, ako aj veľkých proteínov, aby dosiahla homeostázu a problém nastane, keď sa táto rovnováha  naruší.

Vedci sa domnievajú, že
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Getty Images)

Autori štúdie sledovali dáta z niekoľkých veľkých súborov, vrátane projektu Genotype-Tissue Expression Project. Financovaný bol Národným inštitútom zdravia, ktorý  archivuje ľudské vzorky darcov venované výskumu. Vedci zároveň analyzovali tkanivové vzorky myší, potkanov a rýb rôzneho veku. Zistili, že k starnutiu neprispieva len malá vzorka génov, ale je  charakterizované systémovými zmenami na niekoľkých úrovniach.

Takýto záver sa líši od prevládajúcich biologických prístupov, ktoré skúmajú pôsobenie jednotlivých génov. Od počiatku  modernej genetiky mnohí vedci očakávali, že budú schopní priradiť komplexné biologické fenomény k jednotlivým génom. A kým niektoré ochorenia, ako napríklad hemofília, sú výsledkom mutácie jednotlivých génov, takto zúžený prístup štúdie jednotlivých génov, ešte stále nevysvetlil množstvo zmien, ktoré vznikajú pri neurodegeneratívnych chorobách a starnutí. Po ukončení výskumu zvierat, obrátili vedci pozornosť na ľudí vo veku od 30 do 49, od 50 do 69 rokov a potom 70tnikov a starších  a pozorovali zmeny v ich génoch. Zmerateľné boli už u tých osôb, ktoré dosiahli stredný vek. „Zdá sa, že  sa niečo deje už v skoršom veku, ale je to rozpoznateľnejšie s pribúdajúcimi rokmi. V mladosti sú naše bunky schopné čeliť pertubáciám, ktoré vedú k nerovnováhe génovej aktivity. A potom náhle naše bunky viac nedokážu odolávať,“  uviedol Stoeger.

Vedci sa domnievajú, že
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Getty Images)

„Výsledok u ľudí je veľmi silný, lebo ich vzoriek máme viac ako od zvierat. Zaujímavé bolo aj zistenie, že všetky myši, ktoré sme pozorovali, boli geneticky identické, pochádzali z toho istého rodu a boli vychované v rovnakých laboratórnych podmienkach, ale vzorky ľudí boli odlišné. Všetci zomreli z rôznych dôvodov a v odlišnom veku. Pri analýze oddelených  vzoriek mužov a žien  sme našli rovnaký vzor. Ale vedci zároveň zistili, že pri starnutí sa aktivita v bunkách presúva na kratšie gény, čo narúša rovnováhu. Tento proces je opačný u ľudí s veľmi dlhými génmi, pretože majú dlhšie proteíny v bunkách. Tieto zmeny v aktivite génov sú veľmi, veľmi malé a zahŕňajú tisícky génov. Zistili sme, že tieto zmeny boli konzistentné pri rôznych druhoch tkanív u rôznych živočíchov,“ povedal Stoeger.

Vedci dúfajú, že štúdia naštartuje vývoj terapií na spomalenie alebo zvrátenie starnutia. Aktuálne lieky, ktoré sú zamerané skôr na symptómy a nie na príčiny tohto procesu, prirovnali autori štúdie k užívaniu liekov proti bolesti na zníženie horúčky. „Horúčka nastane z mnohých dôvodov. Môže byť spôsobená infekciou, ktorá potrebuje antibiotiká alebo apendicitídou vyžadujúcou operáciu. A toto je rovnaké. Problémom je nerovnováha génovej aktivity. Ak ju môžeš napraviť, môžeš ovplyvniť následky.“

Viac o téme: StarnutieGény
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu