FLORIDA - Infarkty u žien bývajú často prehliadané. Tento gén môže pomôcť vysvetliť, prečo je to tak. Podľa odborníčky mnohé zo súčasných profilov symptómov a laboratórnych testov na srdcové choroby presne neodrážajú známe rozdiely v srdcových chorobách žien. Vedci údajne nezohľadnili rozdiely medzi pohlaviami.
Podľa docentky University of Florida College of Nursing Jennifer Dunganovej mnohé zo súčasných profilov symptómov a laboratórnych testov na srdcové choroby presne neodrážajú známe rozdiely v srdcových chorobách žien. To vedie k zvýšeniu rozdielov v rovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi mužmi a ženami.
"Vzhľadom na tento rozdiel ženy častejšie hlásia príznaky srdcového ochorenia, ktoré sa javia mimo normy, dostávajú oneskorenú liečbu srdcových ochorení a dokonca majú nediagnostikované srdcové infarkty. Z dôvodov, ktoré zostávajú neisté, môžu ženy pociťovať srdcové choroby inak ako muži. To môže viesť k nerovnosti, ktorú treba riešiť," povedala Dunganová.
Podľa Dunganovej sa kardiológovia domnievajú, že niektoré z týchto rozdielov v symptómoch a výsledkoch môžu byť spôsobené genetickými variáciami medzi mužmi a ženami. Expertka identifikovala špecifický gén RAP1GAP2, ktorý môže byť zodpovedný za rozdiely medzi pohlaviami.
"Predpokladá sa, že určité markery DNA v tomto géne riadia činnosť krvných doštičiek, bezfarebných krviniek, ktoré pomáhajú pri zrážaní krvi. To tiež predstavuje riziko srdcového infarktu. Nadmerne aktívny gén by mohol spôsobiť, že príliš veľa krvných doštičiek bude reagovať na zrazeninu, čo by mohlo zablokovať tok krvi a kyslíka do srdcového svalu a viesť k infarktu," vysvetlila Dunganová. Keďže RAP1GAP2 nebol spojený so zlými srdcovými výsledkami u mužov v štúdii, expertka verí, že tento gén môže u žien fungovať inak. Tieto zistenia boli nedávno zverejnené v časopise American Heart Journal Plus.
Ešte menej experti vedia o rozdieloch medzi rasami a etnikami. Afroameričanky a niektoré Hispánky sú vystavené ešte väčšiemu riziku srdcových chorôb v dôsledku mnohých faktorov, o ktorých sa Dunganová domnieva, že môžu zahŕňať genetiku. Bohužiaľ, tradičné spôsoby, ktorými sa skúmajú rasové a etnické skupiny, majú tendenciu produkovať výsledky, ktoré nie sú relevantné. "Cieľom nie je nájsť biologické rozdiely medzi skupinami ľudí. Naším cieľom je nájsť génové markery, ktoré sú pre všetky ženy najpresnejšie spojené so srdcovými chorobami. Aby sme to dosiahli, musíme zvážiť aj genetické variácie u žien," priblížila Dunganová.
Aby experti zistili, ako môže gén ovplyvniť riziko srdcových chorôb u žien z rôznych prostredí, Dunganovej najnovší projekt má za cieľ nájsť markery špecifického génu RAP1GAP2, ktoré najsilnejšie korelujú so symptómami ochorenia, srdcovými infarktmi a smrťou u žien z rôznych rasových a etnických skupín.
Pomocou zdravotných údajov od 17 000 žien po menopauze použije Dunganová a jej tím štatistické genetické metódy na analýzu toho, či existuje spojenie medzi určitými markermi DNA na RAP1GAP2 a srdcovými chorobami. Jej tím bude tiež používať genetické markery predkov, a nie ľubovoľné rasové kategórie, aby zohľadnil prirodzenú diverzitu v genetickom kóde. Podľa Dunganovej to zabezpečí, že jej tím nájde génové markery, ktoré odrážajú všetky riziká srdcových chorôb žien, nielen určitých skupín. "Presnejšie biomarkery pre ženy by zachránili životy a zlepšili rovnosť zdravia pre všetky ženy," dodala Dunganová.
