BERLÍN - Pred 80 rokmi, 1. decembra 1936, sa Hitlerjugend (HJ) zákonom stala oficiálnou výchovnou organizáciou nacistickej tretej ríše. V tom čase už mala za sebou desaťročnú históriu. Dobové filmy a fotografie vykresľovali jej náplň ako šport, prírodu, stanovanie či spev piesní. Najmä vo vojnových rokoch bola však realita úplne iná - členstvo zahŕňalo skôr prísnu politickú výchovu, predvojenský výcvik a dril.
Väčšina mladých sa ale do HJ (zahrňujúci okrem rovnomennej organizácie pre chlapcov medzi 14 a 18 rokmi aj Bund Deutscher Mädel pre dievčatá v tom istom veku a dve odnože pre mladšie deti od 10 do 14 rokov) prihlásila dobrovoľne. Mnohým vtedy poskytla únik pred neutešenou všednou realitou, prípadne z dosahu prísnej rodičovskej výchovy. Hitlerjugend však ani zďaleka nebola tak neškodná. Fungovala ako účinný nástroj na ovládnutie a indoktrináciu nastupujúcej generácie.
Chlapci sa v nej menili v lojálnych a disciplinovaných bojovníkov, dievčatá zas na pokorné strážkyne rodinnéhokrbu a "dodávateľky" ďalších vojakov. Všetkým potom bola vštepované vzrátené dogmy o nadradenosti nordickej rasy a nutnosti očistiť národné spoločenstvá od "nepriateľských elementov", najmä Židov.
Skúsenosť s členstvom v HJ poznamenala celú generáciu nemeckých detí, vrátane množstva neskorších predstaviteľov verejného života - pápeža Benedikta XVI., nositeľa Nobelovej ceny za literaúturu Güntera Grassa či dlhoročného ministra zahraničia SRN Hansa-Dietricha Genschra.
