HORNSKÝ MYS - Mráz, silný vietor a žiadni susedia v okruhu päťhodinovej cesty. Tak vyzerá pracovisko čílskeho dôstojníka Josého Aguaya, ktorý pôsobí na majáku na Hornskom myse v cípe Južnej Ameriky. Na starosť má okrem iného bezpečnosť lodí v Drakeovom prielive, ktorý je považovaný za jednu z najnebezpečnejších morských oblastí sveta.
V prielive, ktorý oddeľuje Atlantik od Pacifiku, silný vietor, veľké vlny a ľadovce od 17. storočia zavinili smrť asi 10-tisíc námorníkov. Rýchlosť vetra tam dosahuje až sto kilometrov za hodinu, tak nie je divu, že sa v ňom potopili už stovky lodí.
Tridsaťšesťročný Čiľan Aguayo prišiel do nehostinnej oblasti dobrovoľne pred pár mesiacmi a stráviť by tu mal jeden rok. Na malom ostrovčeku, kde nie je žiadny strom a jediné dve budovy sú tam maják a kaplnka, ale nie je úplne sám. Žije tam s ním manželka a dve deti - jedenásťročný Vicente a päťročná Montserrat. Rodinu zásobuje armáda.
Povyrazením sú pre rodinu v letnom období návštevy turistov. "Doteraz sem prišlo zhruba 4000 návštevníkov a všetci sa pýtajú, ako sa môžem stále tak usmievať," hovorí Jose. Tvrdí, že nie sú úplne odrezaní od sveta; majú satelitné pripojenie aj internet. Deti sa vraj nenudia. Keď je zlé počasie, hrajú sa na hernej konzole.
Tento rok v januári uplynulo 400 rokov od objavenia Hornského mysu Holanďanom Wilemom Schoutenom, ktorý ho pomenoval po svojom rodnom meste Hoorn. Počet lodí prechádzajúcich cez túto oblasť výrazne klesol po roku 1914, kedy bol otvorený Panamský prieplav. Dnes divoký Drakeov prieliv využívajú najmä dobrodruhovia medzi jachtármi.
