VARŠAVA - Pred 75 rokmi, 16. októbra 1940, založili nacisti v poľskej Varšave židovské ghetto. Priamo v ňom či pri oslobodzovacích bojov zahynuli desaťtisíce Židov. Prinášame vám základné fakty o mieste hrôzy, ktoré sa navždy zapísalo do svetových dejín čiernym písmom.
Rozkaz na vytvorenie geta, ktoré sa nachádzalo na severe mesta v centre bývalej židovskej štvrte, vydal nacistický guvernér Ludwig Fischer 2. októbra 1940. Do nasledujúcich dvoch týždňov sa museli do neho nasťahovať všetci Židia, ktorí žili mimo oblasť, a naopak museli sa vysťahovať všetci Poliaci. Táto akcia sa dotkla 138 tisíc Židov a 118 tisíc Poliakov.
Varšavské geto počas druhej svetovej: Príbeh chlapca a jeho strastiplného úteku pred smrťou
Geto bolo od novembra uzavreté za tri metre vysokým múrom, ktorého prekročenie sa trestalo smrťou.
Zatiaľ čo pred druhou svetovou vojnou bola Varšava so svojimi 375 tisíc židovskými obyvateľmi druhým najväčším židovským centrom na svete (po New Yorku) a Židia vo Varšave tvorili asi 30 percent obyvateľov, v gete sa nakoniec tiesnilo asi 450 tisíc Židov na iba 2,4 percent rozlohy mesta. Životné podmienky v gete boli katastrofálne. Jeho obyvatelia žili natlačení na malom priestore, trpeli zimou, hladom aj nedostatočnou hygienou a boli nasadzovaní na nútené práce. Rýchlo sa medzi nimi šírili epidémie, denne na uliciach umierali stovky ľudí. Za nepovolené opustenie geta alebo pašovanie potravín, liekov a ďalších životne dôležitých vecí hrozila smrť. Následkom toho všetkého zahynulo ešte pred začiatkom deportácií do táborov smrti asi 80 tisíc ľudí. Potravinové prídely v gete obnášali osem percent prídelov nemeckého a 25 percent poľského obyvateľstva. V čele geta stála formálne takzvaná židovská rada (Judenrat), na čele ktorej stál Adam Czerniakow, a ktorá bola vytvorená začiatkom októbra 1939.
V lete 1942 nacisti začali s likvidáciou geta, ktorá bola súčasťou nemeckej operácie Reinhard, ktorá plánovala vyvraždiť všetkých Židov v poľskom Generálnom gouvernemente. Deportácie sa začali 22. júla 1942 a nasledujúci deň Czerniakov spáchal samovraždu. Za dva mesiace odišlo okolo 260 tisíc Židov do plynových komôr vyhladzovacieho tábora Treblinka.
Svet sa o tom, čo sa v gete dialo, dozvedel už na jesen 1942 (ale tomu neveril), keď o tom referoval legendárny kuriér medzi poľským odbojom a exilovou vládou v Londýne Jan Karski. Židia mu sprostredkovali dve tajné návštevy geta. "Nemalo to nič spoločné s ľudským bytím a nikdy predtým som nič podobné nezažil," rozprával Karski v Lanzmannovom dokumente Šoa z roku 1977. Hovoril o uliciach preplnených odpadkami a na nich ležiacich nahých mŕtvolách. K tomu špina, puch a nervózny zhon. "Zapamätajte si ten obraz, rozprávajte o tom tým vonku. Nezabudnite! vyzývali sprievodcovia.
Legendárny kuriér a jeho desivé svedectvo: Nikto mu neveril, holokaust mohli zastaviť!
V októbri 1942 mladší a radikálnejší Žiadia v gete založili Židovskú bojovú organizáciu (ŽOB), do ktorej čela bol zvolený dvadsaťtriročný Mordechaj Anielewicz, a začali nakupovať zbrane na tzv. árijskej strane mesta. ŽOB potom začala v polovici januára 1943 klásť okupantom odpor, až nacisti akciu prerušili (zabitých bolo aj niekoľko nemeckých vojakov).
V apríli 1943, v predvečer židovského sviatku Pesach, nacisti začali poslednú etapu likvidácie geta, v ktorom vtedy žilo zhruba 60 tisíc zúbožených Židov, ktorí mali nájsť smrť vo vyhladzovacích táboroch. Narazili ale na nečakane silný ozbrojený odpor niekoľkých stoviek židovských mladíkov a dievčat so zbraňou v ruke. Povstanie, ktoré bolo potlačené za necelý mesiac 16. mája 1943, sa stalo symbolom vzdoru a v zdanlivo márnej situácii a najväčším aktom ozbrojeného odporu Židov počas holokaustu. Počas povstania zahynulo 13 tisíc Židov, po jeho potlačení ich bolo približne 50 tisíc deportovaných hlavne do Treblinky. Mŕtvych na nemeckej strane bolo sto až dvesto. Asi štyridsiatke bojovníkov ŽOB sa podarilo z geta utiecť kanálmi na árijskú stranu. Časť z nich vytvorila partizánske oddiely, ostatní vstúpili do poľských jednotiek a niektorí neskôr bojovali vo Varšavskom povstavní v roku 1944. Celkovo sa konca vojny dočkalo 11 500 Židov z Varšavy.
Po vojne ruiny geta prekryl asfalt a na väčšine jeho územia vyrástlo sídlisko. Bývalé geto však pripomína množstvo pamätníkov a nové múzeum židovskej histórie a v niektorých miestach sa zachovali aj múry pôvodného geta.
