MOSKVA – Podľa približných odhadov mali sovietske ostreľovačky počas druhej svetovej vojny na svedomí okolo 11 280 životov. Horlivosť jednej z nich však bola taká nepredstaviteľná, že mala dokonca písať Stalinovi, aby ho osobne požiadala o zaradenie do predných línií.
V roku 1941 zahynul pri obliehaní Leningradu prvý brat Rózy Šaniny, vzdelanej učiteľky v materskej škôlke. Čoskoro vo vojne stratila dvoch ďalších súrodencov a v roku 1942 zapojila sovietska armáda do priameho boja 2 484 žien, ktoré mali slúžiť vlasti ako ostreľovačky. Róza bola medzi nimi dobrovoľne. Podľa portálu Ozy. Com mali ostreľovačky silný vplyv na morálku armády.
Čítajte tiež: Najvražednejší vojak americkej armády
Napriek tomu, že ženy v armáde boli považované za trpezlivé a flexibilné k útrapám, snažili sa ich držať ďalej od zúriaceho bojového poľa. Róza však bola tvrdohlavá a rozhodla sa postupovať podľa vlastného uváženia. V apríli 1944 zabila Šanina blízko Vitebska svojho prvého nacistického vojaka. V priebehu mesiaca to už bolo o 17 mužov viac.
Stala sa sovietskou hrdinkou
Keď pod ťažkou delostreleckou paľbou velitelia kázali vojakom, aby sa stiahli, Róza príkazy ignorovala a pokračovala v postupe, dokonca nielen ako ostreľovačka. Zajali ju nemeckí vojaci a dokonca bola sama zranená. Svojou odvahou si vyslúžila vojenské vyznamenania a široký ohlas nielen medzi krajanmi. Čoskoro sa vrátila k práporu, ktorý v najbližšej bitke stratil 72 zo 78 vojakov. Róza bola opäť medzi tými, ktorí prežili. Nie však nadlho.
V januári 1945 zahynula pod delostreleckou paľbou, a to nemala ešte ani dvadsať rokov. Podľa prameňov sa jej však za menej ako rok podarilo zastreliť takmer 60 nepriateľských vojakov. V apríli 1945, keď sa vojenská porážka Nemecka už nedala odvrátiť, sa Róza Šanina stala sovietskou legendou. A nielen tam. V porovnaní s inými ostreľovačmi zo siene slávy, ktorí počas desiatich rokov dokázali zastreliť najviac 255 nepriateľov, bola táto mladá žena rekordérkou.
