BRATISLAVA/BERLÍN - Životný príbeh nemeckej katolíckej mystičky Terézie Neumannovej je plný nevysvetliteľných záhad, ktoré nedajú spávať vedcom ešte ani dnes. V dospelosti sa u nej totiž začali objavovať stigmy, ktorými sa preslávila po celom svete. Okrem toho, že vraj tridsať rokov nič nejedla, jej napríklad z očí tiekla krv.
Terézia sa podľa dostupných informácií na internete narodila v nemeckom Konnersreuthe na Veľký piatok roku 1898 ako prvé z jedenástich detí v rodine krajčíra Ferdinanda Neumanna a jeho manželky Anny. Keď dospela, začali sa u nej prejavovať príznaky vegetatívneho ochorenia, ale v septembri 1918 pribudli problémy so zrakom a v marci 1919 úplne oslepla a prechodne aj ohluchla.
Aby toho nebolo málo, pridali sa aj epileptické záchvaty a ochrnuli jej končatiny. Jeden z prvých zázrakov bol, keď v roku 1923, v deň blahorečenia Terézie z Lisieux, sa jej vrátil zrak, a o dva roky neskôr v deň vyhlásenia jej patrónky za svätú, ochrnutie zmizlo.
Vo Svätom týždni 1926 mala videnie trpiaceho Krista a po ňom sa jej vtlačili do tela Kristove rany. Stigmy, ktoré sa u nej objavili, rovnako ako krvácanie z očí, viedli k veľkým návalom návštevníkov. V tom istom roku prišla o pocit hladu a od Vianoc odmietala príjem potravy. Najprv si dopriala aspoň pár kvapiek vody, ale neskôr už nepotrebovala ani tie a jedinú potravou, ktorú prijímala, bola hostia (telo Kristovo).
To malo trvať až do jej smrti v septembri 1962, čo podporil aj vykonaný lekársky výskum. Terézia zomrela na srdcový infarkt a bola pochovaná na cintoríne v jej domovskej obci. Netreba ani pripomínať, že jej hrob sa stal odvtedy pútnickým miestom a petíciu za jej blahorečenie podpísalo 40-tisíc ľudí.
