PRAHA/TOKIO - Učebnicový príklad vedeckej práce, ktorá poskytuje viac otázok než odpovedí, poskytli minulý týždeň Fusa Miyake a jeho kolegovia. Japonským vedcom sa podarilo objaviť stopy "nejakej" kozmickej udalosti z 8. storočia. ale s jej interpretáciou si už nevedia rady.
Tím si všimol zvláštnosť pri rozbore materiálu z japonských cédrov. Z dreva starých stromov sa dá vyčítať veľa údajov, aj keď nie vždy presne. Miyake s kolegami v nich merali obsah rôznych "typov" uhlíka, tzv. izotopov.
Jeden z izotopov uhlíka, uhlík 14, vzniká pri dopade žiarenia prichádzajúceho zo Slnka (alebo inej časti vesmíru) na Zem. Nárazy častíc z vesmíru v atmosfére vedú k premene molekúl dusíka 14 na uhlík 14. K tomuto javu dochádza neustále vďaka prirodzenej radiácii v prostredí. Za vznikom drvivej väčšiny uhlíka 14 stoja nabité častice zo vzdialeného vesmíru.
Obvykle sa darí údaje o množstve uhlíka v minulosti zachytiť s presnosťou plus mínus niekoľko rokov. Japonský tím sa dostal na rozlíšenie jediného roka. A medzi rokmi 774 a 775 objavil podivný skok. Množstvo izotopu uhlíka 14 v dreve stúplo o 1,2 percenta, čo bola naozaj výrazná zmena.
Na Zem zrejme v tretej štvrtine 8. storočia dopadlo z nejakého dôvodu omnoho väčšie množstvo kozmického žiarenia. Čo mohlo byť príčinou, je veľmi nejasné.
Autori objavu vo svojej práci spochybňujú dve najpravdepodobnejšie možnosti: mimoriadne silnú slnečnú erupciu alebo výbuch blízkej supernovy. Keby anomáliu z 8. storočia mala spôsobiť slnečná erupcia, musela byť silnejšia ako akákoľvek iná známa udalosť tohto typu. A to zhruba šesťdesiatnásobne. Keby malo ísť o supernovu, dalo by sa očakávať, že sa objaví v kronikách celého sveta, pretože by ju na oblohe nešlo prehliadnuť. Navyše by dodnes boli jej zvyšky pozorovateľné v oblasti röntgenových a rádiových vĺn. Informoval portál technet.cz.
