Orbán sa trasie od strachu: Maďarsko zverejňuje spisy komunistickej bezpečnosti! Správy o expremiérovi záhadne zmizli

Maďarsko v stredu 4. novembra sprístupnilo verejnosti rozsiahlu časť archívnych záznamov niekdajších komunistických bezpečnostných služieb. Rozhodnutie vlády premiéra Pétera Magyara umožnilo po desaťročiach nahliadnuť do databázy obsahujúcej približne 60-tisíc mien ľudí, ktorých bezpečnostný aparát evidoval v súvislosti so svojou činnosťou.

Otvorenie archívov však sprevádza aj návrat kontroverznej otázky týkajúcej sa bývalého predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána. Investigatívny novinár Szabolcs Panyi z portálu VSquare zverejnil svedectvo posledného komunistického premiéra Miklósa Németha, ktorý tvrdí, že v roku 1990 osobne videl tri ručne napísané správy pripisované mladému Orbánovi. Dokumenty sa mali týkať jeho spolubojovníkov z povinnej vojenskej služby. Ich pravosť sa však nepodarilo overiť, originály sú nezvestné a Orbán spoluprácu s komunistickou tajnou službou odmieta.

Bývalý premiér opísal stretnutie z marca 1990

Miklós Németh, ktorý viedol maďarskú vládu v rokoch 1988 až 1990 a podieľal sa na prechode krajiny od komunistickej diktatúry k demokracii, opísal udalosť vo vlastnoručne podpísanom vyhlásení z 30. marca 2026. Podľa jeho slov ho niekedy medzi 15. a 25. marcom 1990, krátko pred prvými slobodnými parlamentnými voľbami, požiadal o naliehavé stretnutie vtedajší minister obrany Ferenc Kárpáti. Na schôdzke sa zúčastnil aj generálmajor János Kovács, ktorý v tom čase stál na čele vojenskej rozviedky a kontrarozviedky. Németh tvrdí, že minister obrany mu počas stretnutia predložil tri originálne, rukou napísané a podpísané správy informátora, ktorých autorstvo bolo pripisované Viktorovi Orbánovi.

Podľa Némethovho svedectva mali dokumenty pochádzať z obdobia, keď Orbán v rokoch 1981 až 1982 absolvoval povinnú vojenskú službu v meste Zalaegerszeg na západe Maďarska. Správy údajne obsahovali pozorovania o správaní jeho spolubojovníkov, ich politických postojoch, náboženskom presvedčení, sexuálnej orientácii a ďalších osobných záležitostiach. Išlo teda o informácie, o ktoré sa komunistické bezpečnostné zložky zaujímali pri sledovaní občanov a mapovaní ich názorov či súkromných vzťahov. Németh však zároveň výslovne upozornil, že v čase stretnutia nedokázal overiť, kto dokumenty skutočne napísal ani či podpisy na nich boli autentické. Hoci sa domnieval, že rozpoznáva Orbánov rukopis a podpis, nešlo o odborné overenie ich pravosti.

Tri dokumenty zmizli bez stopy

Bývalý premiér vo svojom vyhlásení priznal, že predložené dokumenty ministrovi obrany vrátil a nevyhotovil si z nich žiadne kópie. Ich ďalší osud preto zostáva nejasný. Németh sa podľa vlastných slov na správy opätovne pýtal Kárpátiho niekoľko mesiacov pred jeho smrťou v roku 2013. Minister mu mal vtedy povedať, že dokumenty sa dostali do držby Gézu Stefána, niekdajšieho dôstojníka komunistickej vojenskej kontrarozviedky a neskoršieho dlhoročného šéfa maďarského Vojenského bezpečnostného úradu.

Stefán absolvoval spravodajský výcvik v Moskve pod vedením sovietskej KGB. Podľa investigatívnych zistení Szabolcsa Panyiho mal zhromažďovať kompromitujúce materiály týkajúce sa predstaviteľov maďarskej politiky, podnikateľského prostredia aj bezpečnostných zložiek. Po jeho smrti v roku 2009 mali z trezoru zmiznúť dokumenty z jeho súkromnej zbierky. Nie je však známe, kto ich odniesol, kde sa dnes nachádzajú ani či medzi nimi vôbec boli tri správy pripisované Orbánovi. Prípadné spojenie medzi zmiznutým archívom a bývalým maďarským premiérom tak zostáva iba neoverenou možnosťou.

Németh svoje svedectvo spísal 30. marca tohto roka a následne ho odovzdal maďarskému Historickému archívu štátnobezpečnostných služieb. Dokument nesie archívne označenie ÁBTL – III. – 1.1. – 29. S. Investigatívny novinár Panyi zverejnil jeho anglický preklad so súhlasom bývalého premiéra. Existencia podpísaného vyhlásenia je teda doložená, samotné údajné informátorské správy však zatiaľ nikto verejne nepredložil. Bez ich preskúmania nemožno potvrdiť ani autorstvo, ani autenticitu obsahu.

Orbán odmieta, že by pracoval pre komunistov

Viktor Orbán sa voči podozreniam dôrazne ohradil. V utorok 3. novembra, deň pred otvorením archívov, zverejnil na Facebooku historické dokumenty týkajúce sa jeho osoby a manželky Anikó Lévaiovej. Tvrdí, že komunistické bezpečnostné zložky sa ho na začiatku vojenskej služby pokúsili získať ako informátora, no ponuku odmietol. Neskôr sa podľa vlastných slov stal sám terčom sledovania, podobne ako jeho manželka a ďalší predstavitelia protikomunistickej opozície. Bezpečnostné zložky mali monitorovať ich činnosť, využívať informátorov v ich okolí a inštalovať odpočúvacie zariadenia v súkromných aj pracovných priestoroch.

O Orbánovom vyjadrení informovala aj agentúra Reuters, podľa ktorej bývalý premiér odmietol, že by bol vedomým spolupracovníkom komunistickej tajnej služby. Jeho hovorca Bertalan Havasi už pred zverejnením Panyiho investigatívy poprel, že by Orbána tajné služby získali na spoluprácu, a odmietol aj tvrdenia o existencii kompromitujúcich dokumentov. Orbánova verzia udalostí je preto v zásadnom rozpore s podozreniami, ktoré vyvolalo Némethovo svedectvo. Rozhodujúci dôkaz, ktorý by spor uzavrel, však zatiaľ chýba.

Záhadný záznam z vojenskej kontrarozviedky

Otázky okolo Orbánovej minulosti sa neobjavili prvýkrát. Už v roku 2015 maďarský týždenník HVG upozornil na registračnú kartu vojenskej kontrarozviedky z rokov 1981 až 1982, na ktorej bol budúci politik označený ako társadalmi kapcsolat, teda „spoločenský kontakt“. Tento pojem sa používal pri osobách evidovaných bezpečnostnými zložkami, neznamenal však automaticky, že dotyčný človek bol formálne získaný ako agent alebo vedome poskytoval správy. Takáto evidencia mohla vzniknúť aj bez toho, aby osoba o svojom zaradení vedela.

Maďarskí historici preto upozorňujú, že z existencie registračnej karty nemožno vyvodzovať jednoznačné závery. Výskumník Áron Nagy-Csere z Historického archívu štátnobezpečnostných služieb pre portál Telex uviedol, že dostupné archívne materiály neobsahujú dôkaz o tom, že by Orbána formálne získali ako agenta. Historik Krisztián Ungváry zároveň spochybnil, či samotné Némethovo svedectvo postačuje na vyvodzovanie záverov o jeho prípadnej spolupráci s komunistickou kontrarozviedkou. Zatiaľ tak existujú iba neúplné historické záznamy a tvrdenia, ktorých rozhodujúce časti nie je možné nezávisle overiť.

Maďarsko otvára jednu z najtemnejších kapitol minulosti

Zverejnenie dokumentov prichádza po zásadnej politickej zmene v Maďarsku. V aprílových parlamentných voľbách zvíťazila strana Tisza vedená Péterom Magyarom, čím sa skončilo šestnásťročné obdobie vlády Viktora Orbána a jeho strany Fidesz. Nový premiér presadil sprístupnenie archívov, ktoré podľa jeho vlády predstavuje dôležitý krok k vyrovnaniu sa s komunistickou minulosťou. Databáza bola verejnosti otvorená 4. novembra, teda v deň 70. výročia sovietskeho potlačenia maďarského povstania z roku 1956. Podľa agentúry Reuters obsahuje približne 60-tisíc mien osôb evidovaných niekdajším bezpečnostným aparátom.

Nejde však o úplné otvorenie všetkých spravodajských archívov. Sprístupnené materiály pochádzajú predovšetkým z dokumentácie útvarov ministerstva vnútra, ktoré sa zaoberali sledovaním domácej politickej opozície. Databáza obsahuje aj niektoré záznamy civilnej a vojenskej kontrarozviedky, no dokumenty zahraničnej rozviedky zostávajú z bezpečnostných dôvodov neprístupné. Ďalšia časť spisov vrátane podrobnejších náborových záznamov má byť zverejnená do 25. februára 2027. Archív navyše nie je úplný, pretože veľké množstvo materiálov bolo zničených počas udalostí roku 1956 a ďalšie dokumenty zmizli alebo boli skartované v závere komunistického režimu.

Premiér Magyar pri otvorení archívov upozornil, že verejnosť musí s novými informáciami zaobchádzať citlivo. Samotné uvedenie mena v databáze totiž neznamená, že dotyčný človek bol vedomým spolupracovníkom tajnej služby. Medzi evidovanými osobami mohli byť aj ľudia, ktorých sa bezpečnostné zložky pokúsili zverbovať, sledovali ich alebo ich zaradili do svojich záznamov bez ich súhlasu. Sprístupnenie dokumentov preto predstavuje významný historický krok, no zároveň vyžaduje dôkladné skúmanie jednotlivých prípadov a ich širších súvislostí.

Otázky zostávajú, rozhodujúce dôkazy chýbajú

Investigatívny novinár Szabolcs Panyi sa téme venuje aj vo svojej pripravovanej knihe o ruskom vplyve v Maďarsku. Skúma v nej okrem iného pretrvávanie spravodajských väzieb z komunistického obdobia a možné využívanie kompromitujúcich dokumentov v politickom prostredí. Príbeh troch údajných Orbánových správ do tohto širšieho rámca zapadá, no zatiaľ neexistuje overený dôkaz, že by sa tieto dokumenty dostali do rúk ruských tajných služieb alebo že by prostredníctvom nich niekto ovplyvňoval Orbánove politické rozhodnutia.

Nové svedectvo Miklósa Németha preto predstavuje závažnú informáciu, nie však dôkaz o vedomej spolupráci Viktora Orbána s komunistickou tajnou službou. Bývalý premiér tvrdí, že pred viac ako 36 rokmi osobne videl tri ručne napísané a podpísané správy, ktorých autorstvo bolo pripisované mladému Orbánovi. Zároveň však priznáva, že ich pravosť neoveril, kópie si nenechal a originály sú dnes nezvestné. Orbán obvinenia odmieta a tvrdí, že pokus o jeho získanie za informátora nebol úspešný. Kým sa údajné dokumenty nenájdu alebo sa neobjavia ďalšie presvedčivé dôkazy, otázka ich autorstva zostane nezodpovedaná.