Volebný Nostradamus prehovoril: Povedal, kto vyhrá voľby v USA

Americký historik Allan Lichtman, ktorý sa preslávil predpoveďami výsledkov prezidentských volieb, opäť rozvíril politickú diskusiu. Profesor American University vo Washingtone tentoraz predstavil svoje očakávania pred utorkovými voľbami do Kongresu, v ktorých republikáni obhajujú väčšinu v oboch jeho komorách.

Podľa Lichtmana existuje viac než 90-percentná pravdepodobnosť, že demokrati získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov. Ich šance na ovládnutie Senátu najnovšie odhadol na 70 percent. Historik o svojich záveroch hovoril na vlastnom kanáli YouTube, pričom jeho vyjadrenia priniesol denník The National. V samostatnom rozhovore pre The Daily Beast vysvetlil aj faktory, ktoré podľa neho môžu ovplyvniť výsledok hlasovania.

Demokrati môžu Trumpovi pripraviť nepríjemné prekvapenie

Lichtman je presvedčený, že demokrati majú výraznú šancu získať späť Snemovňu reprezentantov. Jeho prognóza je však priaznivá aj pre ich ambície v Senáte, kde je cesta k väčšine podstatne náročnejšia.

„Predpovedáme viac než 90-percentnú šancu, že demokrati získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov,“ uviedol profesor podľa denníka The National.

Pri Senáte svoje pôvodné hodnotenie dokonca upravil smerom nahor. „Zvyšujem svoju predpoveď. Pôvodne som odhadoval 67-percentnú pravdepodobnosť, že demokrati znovu získajú Senát. Teraz hovorím o 70-percentnej šanci,“ vyhlásil.

V rozhovore pre The Daily Beast, v ktorom ešte pracoval so 67-percentným odhadom, Lichtman uviedol, že za jeden z možných výsledkov považuje tesnú demokratickú väčšinu 51 ku 49 kreslám. Zdôraznil však, že nejde o istý výsledok ani o výstup presného matematického modelu.

„Toto nie je založené na modeli. Je to založené na mojich znalostiach histórie a súčasnej politiky,“ vysvetlil historik.

Jeho prognóza preto predstavuje osobné odborné hodnotenie, nie výsledok hlasovania či oficiálnu volebnú projekciu. O budúcom rozložení síl v Kongrese rozhodnú až samotní voliči.

Prečo očakáva problémy republikánov?

Lichtman svoje závery opiera o kombináciu viacerých ukazovateľov. Sleduje prieskumy verejnej mienky, hodnotenie prezidenta Donalda Trumpa, nálady voličov aj údaje o predčasnom hlasovaní.

Za významný faktor považuje najmä prezidentovu nízku popularitu. Podľa historika býva strana úradujúceho prezidenta vo voľbách uprostred jeho funkčného obdobia zraniteľná, najmä ak je verejnosť nespokojná s výkonom administratívy.

V rozhovore pre The Daily Beast poukázal na historické skúsenosti, podľa ktorých strana prezidenta s veľmi nízkou podporou strácala v priemere približne 40 kresiel v Snemovni reprezentantov a šesť v Senáte. Zároveň upozornil, že nejde o jeho konkrétnu predpoveď počtu mandátov, ktoré republikáni stratia v roku 2026.

Lichtman sa odvoláva aj na prieskumy celonárodných straníckych preferencií. Podľa jeho hodnotenia v nich demokrati dosahujú náskok, ktorý môže signalizovať problémy republikánskych kandidátov vo viacerých štátoch.

Významnú úlohu pripisuje aj motivácii voličov. Tvrdí, že demokrati v nedávnych voľbách dokázali mobilizovať svojich priaznivcov výraznejšie, než naznačovali očakávania, a že údaje o predčasnom hlasovaní a voličskom nadšení podľa neho ukazujú podobný trend aj tentoraz.

„Neopieram sa iba o prieskumy. Pozrel som sa aj na množstvo ďalších faktorov,“ povedal profesor na svojom kanáli YouTube.

Údaje o predčasnom hlasovaní však samy osebe neukazujú, ako jednotliví voliči hlasovali. Lichtman ich preto využíva ako jeden z viacerých ukazovateľov, nie ako dôkaz budúceho výsledku.

V Michigane predpovedá historický okamih

Profesor sa osobitne venoval aj senátnemu súboju v štáte Michigan. Demokrat Abdul El-Sayed tam kandiduje proti republikánovi Mikeovi Rogersovi. Lichtman sa domnieva, že demokratický kandidát by sa mohol zapísať do amerických dejín ako prvý moslim zvolený do Senátu Spojených štátov.

Historik zároveň upozornil na náboženské predsudky, ktorým podľa jeho slov El-Sayed čelí. Kritizoval prejavy islamofóbie a prirovnal ich k antisemitizmu, ktorý v minulosti postihoval židovské komunity.

„Som Žid a presne takéto veci sa po celé stáročia hovorili o Židoch. Len pre svoje náboženstvo ste považovaní za vyvrheľa, za nebezpečného človeka,“ povedal Lichtman podľa denníka The National.

Profesor pritom ostro kritizoval aj prezidenta Trumpa, ktorému pripisuje podiel na zhoršovaní spoločenskej atmosféry. Ide však o Lichtmanovo vlastné politické hodnotenie.

Abdul El-Sayed v minulosti pôsobil ako predstaviteľ verejného zdravotníctva v Detroite. Jeho kandidatúra pritiahla pozornosť aj pre možnosť, že by sa stal prvým moslimským senátorom v americkej histórii.

Lichtmanovo očakávanie jeho víťazstva však zostáva iba prognózou. Skutočný výsledok michiganského súboja bude známy až po sčítaní hlasov.

Slávnych 13 kľúčov tentoraz nepoužil

Allan Lichtman si získal medzinárodnú pozornosť najmä vďaka systému známemu ako „13 kľúčov k Bielemu domu“. Vyvinul ho spolu s matematikom Vladimirom Keilisom-Borokom na základe historickej analýzy amerických prezidentských volieb.

Metóda sa nesústreďuje iba na aktuálne prieskumy. Posudzuje širšie politické, hospodárske a spoločenské okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť výsledok prezidentského hlasovania. Medzi sledované faktory patrí stav ekonomiky, spoločenské nepokoje, zahraničnopolitické úspechy a neúspechy či postavenie vládnucej strany.

Lichtman pomocou svojho systému v roku 2016 predpovedal víťazstvo Donalda Trumpa nad Hillary Clintonovou. Jeho prognóza vtedy vyvolala značnú pozornosť, pretože mnohé prieskumy a analytické modely prisudzovali väčšie šance demokratickej kandidátke.

Trump mu po svojom víťazstve dokonca poslal krátky odkaz. „Profesor, gratulujem, dobrý odhad,“ napísal podľa denníka The National.

Pri aktuálnych voľbách do Kongresu však historik svoj známy systém 13 kľúčov nepoužil. Ten bol vytvorený na hodnotenie prezidentských volieb a nemožno ho automaticky preniesť na súboje o kreslá v Senáte či Snemovni reprezentantov.

Lichtman tentoraz vychádza zo svojho hodnotenia historických skúseností, aktuálnych prieskumov, nálad voličov a ďalších politických okolností.

V roku 2024 sa poriadne pomýlil

Hoci má Lichtman povesť úspešného prognostika, jeho predpovede nie sú neomylné. Najvýraznejšie sa to ukázalo pri prezidentských voľbách v roku 2024.

Historik vtedy predpovedal víťazstvo demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej nad Donaldom Trumpom. Napriek tomu, že na svojom odhade trval až do volieb, výsledok bol opačný. Trump zvíťazil a v januári 2025 sa vrátil do Bieleho domu.

Neúspešná prognóza vyvolala otázky o spoľahlivosti jeho systému 13 kľúčov. Lichtman následne priznal, že výsledok bol pre neho prekvapením, a pripustil potrebu ďalšieho skúmania faktorov, ktoré mohli jeho predpoveď ovplyvniť.

Vysvetlenie hľadal okrem iného v mimoriadnych okolnostiach prezidentskej kampane. Demokratický prezident Joe Biden totiž po tlaku vlastnej strany odstúpil z boja o znovuzvolenie a kandidátkou demokratov sa stala jeho viceprezidentka Kamala Harrisová.

Lichtman kritizoval aj vnútrostranícke spory a spôsob, akým demokrati pristupovali k Bidenovi. Podľa jeho hodnotenia mohli tieto udalosti poškodiť dôveryhodnosť celej demokratickej kampane.

Historik pritom čelil kritike už aj v súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2000. Vtedy predpovedal víťazstvo demokrata Ala Gora, ktorý síce získal viac hlasov voličov v celonárodnom súčte, no prezidentom sa vďaka väčšine vo Zbore voliteľov stal republikán George W. Bush.

Lichtmanova bilancia je preto predmetom diskusií aj medzi odborníkmi na americké voľby. Jeho súčasné prognózy síce priťahujú veľkú pozornosť, no nemožno ich považovať za záruku budúceho výsledku.

Trump môže prísť o dôležitú oporu v Kongrese

Utorkové voľby do amerického Kongresu majú zásadný význam pre ďalšie dva roky prezidentovania Donalda Trumpa. Američania rozhodujú o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov a o 35 senátnych mandátoch vrátane dvoch mimoriadnych volieb.

Republikáni vstupujú do hlasovania s väčšinou v oboch komorách. V Senáte majú 53 kresiel, zatiaľ čo demokrati spolu s nezávislými senátormi, ktorí s nimi spolupracujú, kontrolujú 47 mandátov.

Demokrati preto potrebujú získať najmenej štyri ďalšie kreslá, aby dosiahli väčšinu. V Snemovni reprezentantov sa rozhoduje o všetkých mandátoch a na kontrolu komory je pri plnom obsadení potrebných najmenej 218 kresiel.

Ak by demokrati získali väčšinu v jednej alebo oboch komorách, mohlo by to výrazne ovplyvniť fungovanie Trumpovej administratívy. Opozičná väčšina by získala väčší priestor na parlamentnú kontrolu, vyšetrovanie vládnych rozhodnutí a blokovanie niektorých legislatívnych návrhov prezidenta.

Trump by si však aj naďalej ponechal právomoci hlavy štátu vrátane možnosti vetovať zákony schválené Kongresom.

Lichtmanova prognóza tak priťahuje pozornosť nielen pre jeho prezývku volebný Nostradamus, ale aj pre možné politické dôsledky hlasovania. Jeho čísla naznačujú možnosť významnej zmeny rozloženia síl vo Washingtone. Či sa však jeho odhad naplní, ukážu až skutočné výsledky volieb.