Voľby do Kongresu: Podľa expertov budú férové napriek obavám zo zasahovania

"Máme nesmierne dlhú a nepretržitú históriu legitímnych volieb, v ktorých dochádza k odovzdaniu moci jednou politickou stranou druhej strane. Dokonca, aj počas občianskej vojny sme organizovali voľby," povedal Pildes o tradícii demokratických volieb v USA. Pripustil však, že hoci v modernej histórii neboli značné dôvody na obavy zo zasahovania do hlasovania, dnes medzi voličmi panuje väčšia úzkosť.

Prezident Donald Trump spochybňuje bezpečnosť amerických volieb od chvíle, keď v tých prezidentských pred štyrmi rokmi utrpel porážku od demokrata Joea Bidena. Výsledok podľa Trumpa ovplyvnili volebné podvody. Pred tohtoročnými voľbami do Kongresu opakoval tvrdenia, že vo veľkom neoprávnene hlasujú ľudia bez amerického občianstva. Podobné prípady sú však podľa odborníkov ojedinelé. Prezident sa tiež napríklad pokúsil obmedziť hlasovanie poštou s tvrdením, že je podvodné.

Všetky Trumpove pokusy prijať opatrenia s cieľom zmeniť volebný proces zablokovali súdy alebo Kongres, poznamenal Pildes. Kongres napríklad odmietol prijať návrh zákona na ochranu spôsobilosti amerických voličov (SAVE Act), ktorého prijatie by znamenalo povinnosť preukázať americké občianstvo pri registrácii k voľbám a podľa Pildesa by zároveň vytvorilo rad nových prekážok pre oprávnených voličov. Najvyšší súd tiež zablokoval Trumpov pokus prijať nové pravidlá o hlasovaní poštou.

"Žiadny štát nebol nútený zmeniť svoje volebné pravidlá na základe nariadenia federálnej vlády alebo zmeny zákonov či politických opatrení," povedal Pildes. Pre ľudí dívajúcich sa na situáciu v USA zvonku je dôležité uvedomiť si, aký decentralizovaný je americký volebný proces. "Na organizácii volieb sa podieľa 10.000 až 12.000 rôznych správnych jednotiek. To znamená, že je veľmi ťažké, aby akýkoľvek zahraničný či domáci aktér ovládol volebný proces," dodal Pildes. 

Politológ s tým len súhlasí

S tým súhlasí politológ Ferrer, ktorý tiež zdôrazňuje, že voľby na celonárodnej úrovni sú spravované "hyperlokálne". Federálna vláda má vo vzťahu k voľbám veľmi malú moc, myslí si. Jednotlivé americké štáty majú vlastné volebné zákony a praktickú realizáciu volieb potom majú väčšinou na starosti úrady na okresnej, prípadne mestskej úrovni. Každý štát a správny celok má potom opatrenia na ochranu volebného procesu; podvody, ktoré by výsledok zneplatnili, sú zriedkavé. "Takže keď sa počas volebnej noci zverejňujú výsledky, môžeme si byť veľmi istí, že voľby prebehli slobodne a férovo a nedošlo pri nich k žiadnym nekalostiam," povedal.

Slobodné a férové voľby očakáva aj Pildes. Zároveň spomína obavy ľudí z toho, že Trump by mohol k niektorým volebným miestnostiam vyslať agentov Úradu pre imigráciu a clá (ICE) na základe tvrdenia, že hlasujú ľudia bez občianstva. Samotná prítomnosť imigračných agentov by podľa právnika mohla odradiť voličov od toho, aby k voľbám išli. Takýto krok by však zo strany prezidenta bol nelegálny. "Predpokladám, že by to súdy zablokovali. A keďže máme toľko správnych celkov, ktoré voľby organizujú, je ťažké uveriť, že aj keby sa niečo podobné stalo, malo by to veľký rozsah," dodal.

Je nepravdepodobné, že sa Trumpova administratíva niekde pokúsi zabaviť hlasovacie lístky, myslí si Pildes. Potrebovala by na to súdne povolenie a štandardy na jeho vydanie sú podľa neho vysoké. "Musí existovať dôvodné podozrenie, že došlo k trestnému činu. Preto si myslím, že pravdepodobnosť, že by úrady získali súdne povolenie na zhabanie hlasovacích lístkov, je veľmi nízka. " Vyslanie agentov ICE alebo zhabanie hlasovacích lístkov či prístrojov by bolo podľa Ferrera bezprecedentné. "Znamenalo by to ústavnú krízu," povedal s tým, že by to mohlo ohroziť výsledok volieb. Podobne ako Pildes však zdôrazňuje, že vláda by zrejme nebola schopná niečo takéto vykonať rozsiahlym spôsobom. "Na to nie je dostatok agentov ICE," poznamenal. Prípadné zhabanie hlasovacích lístkov alebo prístrojov by bolo podľa neho skôr symbolické. 

Vhadzovanie hlasovacích lístkov

"Hlasovacie lístky sa spravidla vkladajú do elektronických sčítacích zariadení, ktorých výsledky potom dostávame v deň volieb. Tým zvyčajne celý proces končí. Väčšina štátov má zavedený systém kontrolných auditov, ktoré overujú, či sčítacie zariadenia fungujú správne a či ich výsledky zodpovedajú ručne prepočítaným hlasovacím lístkom. Hlasy sa pritom zvyčajne sčítavajú priamo vo volebných miestnostiach," vysvetlil. Keby sa Trumpova vláda pokúsila zabaviť hlasovacie lístky, zrejme by sa to podľa neho stalo až po tom, čo boli vložené do sčítacích zariadení. "Rozhodne by to nevyzeralo dobre. Viedlo by to k šíreniu nedôvery vo volebné výsledky, samotné rozhodnutie o výsledku volieb by to ale nijako neohrozilo," myslí si.

Obaja akademici sa zhodujú, že dôveru v demokratický proces podkopáva tiež účelové prekresľovanie obvodov, takzvaný gerrymandering. Trump vlani vyzval Texas, aby zmenil svoju volebnú mapu v prospech republikánov. Odštartoval tým vlnu prekresľovania máp v štátoch ovládaných republikánmi či demokratmi. "Máme veľmi zle nastavený systém, v ktorom si zákonodarné zbory jednotlivých štátov sami vymedzujú volebné obvody. To predstavuje konflikt záujmov," povedal Pildes.

Ferrer myslí, že to demokracii rozhodne neprospieva. "Najväčšou obavou je, že si politici vyberajú svojich voličov. Vo voľbách by to malo byť naopak, vo všeobecnosti by sme mali usilovať o čo najvernejšie zastúpenie voličov. Ak napríklad strana A získa 55 percent hlasov, mala by získať približne 55 percent kresiel. A práve keď sú výsledky výrazne nereprezentatívne, ľudia začínajú vážne pochybovať o tom, či demokracia funguje dobre," dodal.