Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
URGA - Cesta, ktorá mala vyvrcholiť významným okamihom jej vedeckej kariéry, sa skončila tragédiou. Uznávaná vedkyňa Marta Shahbazi zahynula pri katastrofálnej zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov v Španielsku. V čase nešťastia smerovala na slávnostné prevzatie ocenenia za vedeckú excelentnosť. Namiesto oslavy jej úspechov však kolegovia a blízki zostali v hlbokom smútku. Železničná katastrofa si podľa zverejnených údajov vyžiadala najmenej 69 obetí a desiatky zranených.
O úmrtí vedkyne informovalo britské výskumné pracovisko MRC Laboratory of Molecular Biology (LMB) na svojej oficiálnej stránke mrclmb.ac.uk. Podrobnosti o samotnej železničnej katastrofe priniesla aj britská stanica BBC, podľa ktorej sa dva vlaky zrazili v stredu 28. októbra ráno neďaleko mesta Urda, približne 140 kilometrov južne od Madridu. Tragédia patrí medzi najvážnejšie železničné nešťastia v novodobej histórii Európy.
Smerovala po prestížnu cenu
Marta Shahbazi pôsobila ako vedúca výskumnej skupiny v oddelení bunkovej biológie prestížneho britského laboratória LMB. Vo vedeckej komunite bola uznávaná pre svoju prácu v oblasti vývojovej biológie a skúmania raných štádií ľudského embryonálneho vývoja. Do Španielska cestovala, aby si prevzala cenu za vedeckú excelentnosť, ktorú jej udelila Španielska spoločnosť pre vývojovú biológiu. Na slávnostné podujatie však už nedorazila.
Jej kolegovia po potvrdení úmrtia zverejnili smútočné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili hlboký zármutok nad stratou významnej členky svojho tímu. „Marta bola inšpiratívnou, talentovanou a zanietenou vedkyňou,“ uviedlo laboratórium vo svojom vyjadrení. Jej smrť označili za obrovský šok a nenahraditeľnú stratu. Myšlienkami sú podľa svojich slov s rodinou, priateľmi a spolupracovníkmi zosnulej vedkyne. Pracovisko zároveň poskytuje podporu členom svojej vedeckej komunity, ktorých tragická udalosť zasiahla.
Venovala sa dôležitému výskumu
Shahbazi sa počas svojej vedeckej kariéry zaoberala otázkami, ktoré sú kľúčové pre pochopenie začiatkov ľudského života. Jej výskumný tím skúmal, ako sa z jedinej oplodnenej bunky postupne vytvárajú rozličné typy buniek a ako získavajú svoje špecifické funkcie.
Osobitnú pozornosť venovala obdobiu, keď sa embryo začína uhniezďovať v maternici. Práve v tomto štádiu sa formujú základné predpoklady budúceho vývoja organizmu, no zároveň môže dochádzať k závažným vývojovým komplikáciám. Podľa informácií zverejnených laboratóriom LMB sa približne 30 percent ľudských tehotenstiev skončí neúspešne v období súvisiacom s touto ranou fázou vývoja.
Výskumníci sa preto snažia pochopiť, prečo sa niektoré embryá napriek genetickým alebo bunkovým odchýlkam dokážu ďalej normálne vyvíjať, zatiaľ čo pri iných sa vývoj zastaví. Zaujímavou súčasťou výskumu je aj skúmanie buniek s nesprávnym počtom chromozómov, ktoré sa označujú ako aneuploidné. Laboratórium uvádza, že takéto bunky sa vyskytujú približne v 80 percentách raných ľudských embryí.
Tím pri svojej práci využíva aj embryá darované na vedecké účely v rámci asistovanej reprodukcie, pričom výskum podlieha príslušnému povoleniu britského regulačného úradu Human Fertilisation and Embryology Authority. Cieľom vedcov je lepšie porozumieť mechanizmom, ktoré rozhodujú o úspešnom vývoji embrya, a objasniť príčiny niektorých komplikácií v najskorších štádiách tehotenstva.
Za sebou mala úspešnú vedeckú kariéru
Marta Shahbazi patrila medzi rešpektované osobnosti vývojovej biológie. Svoje vysokoškolské vzdelanie získala na Autonómnej univerzite v Madride, kde vyštudovala biológiu a molekulárnu biomedicínu. Doktorandský výskum absolvovala v Španielskom národnom centre pre výskum rakoviny. Neskôr pôsobila na Univerzite v Cambridge a od roku 2020 viedla vlastnú výskumnú skupinu v MRC Laboratory of Molecular Biology.
Za svoju vedeckú prácu získala viacero uznaní. V roku 2024 sa stala laureátkou ocenenia Suffrage Science, ktoré vyzdvihuje úspechy žien vo vede, a bola prijatá aj do prestížneho programu EMBO Young Investigator Programme. Jej posledná cesta mala byť ďalším potvrdením výnimočných vedeckých výsledkov. Pre kolegov, ktorí s ňou pracovali na výskume najskorších štádií ľudského života, predstavuje jej odchod mimoriadne bolestnú stratu.
Desiatky mŕtvych a stovky cestujúcich
K železničnej katastrofe došlo v stredu 28. októbra o 8.53 h miestneho času na vysokorýchlostnej trati medzi Madridom a Sevillou. Nešťastie sa odohralo v oblasti medzi obcami Mora a Orgaz, neďaleko mesta Urda. Podľa BBC narazil vysokorýchlostný vlak štátneho dopravcu Renfe do zadnej časti stojacej súpravy súkromnej spoločnosti Iryo.
Náraz bol natoľko silný, že niekoľko vozňov sa vykoľajilo a časť z nich skončila na svahu pri železničnej trati. V oboch vlakoch sa v čase nehody nachádzalo viac ako 540 ľudí. Podľa údajov regionálnej vlády Kastílie-La Mancha cestovalo vlakom Iryo 146 pasažierov a jedno dieťa, zatiaľ čo súprava Renfe prevážala 397 cestujúcich.
Katastrofa si podľa uvádzaných údajov vyžiadala najmenej 69 ľudských životov. Zdravotníci ošetrili viac ako sto zranených, pričom nasledujúci deň zostávalo v nemocniciach 50 ľudí. Pätnásti z nich boli v kritickom stave. Španielsko po tragédii vyhlásilo trojdňový štátny smútok. Išlo o najvážnejšie železničné nešťastie v krajine od roku 2013.
Vyšetrovatelia preverujú rozhodnutie dispečerov
Príčiny nešťastia sa stále vyšetrujú. Podľa informácií BBC však tragédii predchádzali technické problémy, ktoré narušili premávku na vysokorýchlostnej trati. Španielsky minister dopravy Óscar Puente uviedol, že približne o 8.30 h došlo k poruche počítačového systému, ktorá spôsobila zastavenie šiestich vlakov. Medzi nimi boli aj obe súpravy, ktoré sa neskôr zrazili.
Riadenie dopravy následne prevzalo dispečerské centrum. Podľa ministra dispečeri povolili vlakom pokračovať v jazde bez obmedzenia rýchlosti, pričom okolnosti tohto rozhodnutia označil za nevysvetliteľné. Zverejnené zvukové záznamy komunikácie medzi rušňovodičmi a dispečermi naznačujú, že vlak Renfe dostal povolenie pokračovať bežnou rýchlosťou aj napriek problémom so zabezpečovacím systémom LZB.
Rušňovodič si mal pokyn dokonca overiť otázkou, či skutočne môže pokračovať normálnou rýchlosťou. Dispečer mu to podľa nahrávky potvrdil. Za štandardných bezpečnostných podmienok by pritom podľa BBC mohla byť v takejto situácii povolená jazda maximálne rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu podľa rozhľadových pomerov.
Ďalšia komunikácia naznačuje, že dispečerské centrum malo informácie o tom, že súprava Iryo zostala stáť na koľaji. Jej rušňovodič totiž oznámil, že pre problém s bezpečnostným systémom nemôže vlak uviesť do pohybu. Napriek tomu sa k stojacej súprave približoval vlak Renfe, ktorý do nej následne narazil. Tieto informácie však zatiaľ nepredstavujú konečný záver vyšetrovania. Presná príčina zrážky aj prípadná zodpovednosť jednotlivých osôb zostávajú predmetom preverovania.
