OLEŠKY – Mesto ležiace vo východnej časti Ukrajiny čelí ruskej hrozbe od začiatku okupácie, ktorú Moskva spustila vo februári 2022. jeho obyvatelia sa v priebehu pár hodín stali súčasťou frontovej línie, kde sa už viac ako 4 roky odohrávajú kruté boje medzi Rusmi a Ukrajincami. Stovkám Ľudí sa ale napokon podarilo dostať do bezpečia a teraz môžu začať odznova. Na krutosť a útrapy z posledných rokov ale tak skoro nezabudnú.
Mesto Olešky (Cjurupynsk) ležiace v Chersonskej oblasti na východe Ukrajiny obsadila ruská armáda už počas prvých dní rozsiahlej okupácie celej Ukrajiny. Tú nariadil prezident Vladimir Putin dňa 24. februára 2022. Z jednej strany obmýva mesto rieka Dneper, z druhej je obkľúčené ruskou armádou. Pre domáce obyvateľstvo nastalo po príchode ruských vojakov peklo, ktoré trvalo viac ako 4 roky.
Prímerie využili na evakuáciu
Ako píše BBC, nádej pre domácich vzrástla začiatkom minulého týždňa, keď v celej Chersonskej oblasti nadobudlo účinnosť humanitárne prímerie, o ktoré sa zaslúžila prvá dáma USA, manželka amerického prezidenta Melanie Trumpová. V oblasti začal po rokoch platiť mier a mnohí obyvatelia to využili na evakuáciu.
V piatok 30. októbra mali miestni 4 hodiny na evakuáciu z mesta. Bolo zabezpečených 25 autobusov, ktoré odviezli cez 750 ľudí. Pre zranených a ľudí vo vážnom stave boli zabezpečené sanitky. Presun prebiehal cez okupovanú Ukrajinu do južného Ruska. Konečnou zastávkou bolo mesto Černihiv (Černigov) na Ukrajine, kde evakuovaní dorazili na miestnu vojenskú základňu v sobotu (31. október). Presun trval viac ako 12 hodín.
Obkľúčení vo vlastnom meste
Mnohí po vystúpení z autobusu na slobodnej ukrajinskej pôde doslova strácali slová. Olha všetko definovala len jedným slovom: "Hrôza." Jej manžel Vjačeslav len dodal, že "sme sa práve vrátili z pekla".
Obaja mali okolo 30 rokov a vychovávali dve deti. Streľba bola každým dňom po obsadení mesta čoraz viac intenzívnejšia. Vedeli však, že útek neprichádza do úvahy, pretože by sa najprv museli bezpečne dostať cez mínové polia.
"Mnohí sa odhodlali k úteku. Šliapali na míny. Buď na mieste zomreli, alebo sa z nich stali mrzáci bez končatín. Tí, ktorí sa príliš báli ísť do mesta (Cherson za riekou Dneper) sa uchýlili k vareniu buriny, ktorú si natrhali v záhrade. Len tak sa im darilo prežiť," opisuje hrôzy Olha.
Ďalší preživší obyvateľ z Olešky, Mychajlo Palij, sa v Černihive zvítal so svojimi dcérami, ktoré si mysleli, že už otca nikdy neuvidia. Neskôr opísal, ako sa jeho dom stal terčom leteckého útoku: "Vzduchom pravidelne leteli drony a rakety. Počas jedného z útokov zasiahli aj moju kúpeľňu. Zostala tam veľká diera. Nikomu z rodiny som o tom ale nehovoril, nechcel som ich znepokojovať."
Všetci evakuovaní začínajú odznova. Sú však dojatí a plní nadeje. „Pokiaľ sme dokázali prežiť v pekle, prežijeme už kdekoľvek,“ dodala na záver Olha.
Prímerie v Chersone skončilo, Rusi ho odmietli predĺžiť
V nedeľu 1. novembra sa začali šíriť správy, že v okupovanom meste Olešky sa skončilo prímerie, pričom ruská strana odmietla jeho predĺženie. To skončilo o 22:59 miestneho času. To trvalo od utorka 27. októbra.
Okrem samotnej evakuácie obyvateľstva (slobodné rozhodnutie) bola súčasťou aj humanitárna pomoc. Ľudia dostali na výber, či po odchode z mesta zostanú na okupovanej Ukrajine, alebo sa presunú ďalej, mimo kontroly Rusov. Išlo o prvý takýto počin od začiatku vojny.