Šokujúce odhalenie expertov: Ukrajina dala Rusku bombardéry! Dnes nimi útočí na Kyjev

Keď v novembri 1999 odštartoval z ukrajinského letiska v Prylukách strategický bombardér Tu-160 smerom do Ruska, išlo o súčasť dohody, ktorá mala pomôcť vyriešiť ekonomické problémy Ukrajiny. Kyjev sa zbavoval drahej vojenskej techniky zdedenej po Sovietskom zväze a Moskva za ňu odpísala časť dlhu za dodávky zemného plynu. O viac než dve desaťročia neskôr sa však ukázalo, aké vážne dôsledky toto rozhodnutie prinieslo. Rusko totiž bývalé ukrajinské bombardéry zaradilo do svojich ozbrojených síl a najmenej šesť z nich sa podľa investigatívneho vyšetrovania podieľalo na vojenských operáciách proti krajine, ktorej kedysi patrili.

Na pozoruhodný príbeh upozornil v piatok 16. októbra nemecký magazín Focus. Najpodrobnejšie dôkazy o osude konkrétnych lietadiel však priniesol už v novembri 2024 investigatívny projekt Schémy ukrajinskej redakcie Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda. Jeho novinári vypátrali archívne dokumenty, porovnali výrobné čísla bombardérov s leteckými registrami a získali informácie od ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Za 275 miliónov dolárov odovzdali strategickú výzbroj

Po rozpade Sovietskeho zväzu zostala na ukrajinskom území rozsiahla strategická výzbroj vrátane bombardérov schopných niesť jadrové zbrane. Ukrajina však zápasila s ekonomickou krízou a prevádzka týchto lietadiel bola mimoriadne nákladná. Ich údržba si vyžadovala špecializované vybavenie, náhradné diely aj technické zázemie, ktoré bolo vo veľkej miere závislé od ruského priemyslu.

Dňa 8. októbra 1999 podpísali v Jalte ukrajinský premiér Valerij Pustovojtenko a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin dohodu o odovzdaní vojenskej techniky. Kyjev sa zaviazal previesť na Rusko osem nadzvukových bombardérov Tu-160, tri turbovrtuľové bombardéry Tu-95MS a 575 riadených striel Ch-55. Súčasťou transakcie boli aj náhradné motory, súčiastky a pozemné technické vybavenie.

Celková hodnota odovzdávanej techniky bola stanovená na 275 miliónov amerických dolárov. Rusko túto sumu započítalo proti dlhu ukrajinskej spoločnosti Naftogaz voči ruskému Gazpromu. Nešlo teda o hotovostnú platbu Kyjevu, ale o vyrovnanie časti dlhu za plyn.

Tieto údaje potvrdzuje aj pôvodné znenie medzivládnej dohody, ktorej prvé dva články výslovne uvádzajú hodnotu 275 miliónov dolárov a spôsob jej započítania.

Prvý bombardér odletel z Pryluk do Ruska 5. novembra 1999. Nasledovali ďalšie stroje a rozsiahle zásielky vojenského materiálu. Podľa dokumentov, ktoré neskôr získali investigatívni novinári, bolo na prepravu sprievodného technického vybavenia potrebných až 124 železničných vagónov.

Rusi lietadlá premenovali. Novinári ich vystopovali

Najzaujímavejšie zistenia prinieslo vyšetrovanie projektu Schémy, zverejnené 26. novembra 2024. Novinári porovnali identifikačné čísla lietadiel z historických dokumentov s údajmi medzinárodných leteckých registrov a informáciami ukrajinskej vojenskej rozviedky. Podarilo sa im tak preukázať pôvod viacerých bombardérov, ktoré Rusko po prevzatí premenovalo.

Napríklad ukrajinský Tu-160 s palubným číslom 10 dostal v Rusku meno Nikolaj Kuznecov. Stroj s číslom 11 sa stal Vasilijom Senkom a lietadlo s číslom 12 dostalo meno Alexandr Novikov. Ďalšie bombardéry boli pomenované Vladimir Sudec, Alexej Plochov, Andrej Tupolev a Igor Sikorskij.

Investigatívci identifikovali aj tri odovzdané bombardéry Tu-95MS, ktoré v Rusku dostali mená Krasnojarsk, Sevastopoľ a Izborsk. Nešlo teda iba o zmenu vlastníka na papieri. Lietadlá boli začlenené do ruskej vojenskej štruktúry a ich ďalšia služba sa dala sledovať prostredníctvom dostupných záznamov.

Podľa výsledkov vyšetrovania bolo v novembri 2024 najmenej šesť bývalých ukrajinských Tu-160 súčasťou bojovej zostavy ruských ozbrojených síl. Novinári identifikovali aj viacerých príslušníkov leteckých posádok, ktorých ukrajinská vojenská rozviedka spája s raketovými útokmi proti Ukrajine.

Toto zistenie však neznamená, že všetkých osem odovzdaných bombardérov bolo v tom čase stále prevádzkyschopných. Rovnako nie je možné bez ďalších dôkazov priradiť každý konkrétny raketový zásah na Ukrajine k určitému lietadlu.

Biela labuť dokáže odpáliť rakety tisíce kilometrov od cieľa

Tupolev Tu-160 patrí medzi najväčšie a najťažšie bojové lietadlá, aké boli kedy skonštruované. Sovietsky zväz ho vyvinul počas studenej vojny ako strategický bombardér schopný niesť jadrové zbrane. Prvýkrát vzlietol v decembri 1981 a do služby vstúpil v roku 1987.

Pre svoj biely náter a charakteristický vzhľad dostal v Rusku prezývku Biely labuť. V klasifikácii NATO je známy ako Blackjack. Jeho maximálna vzletová hmotnosť dosahuje približne 275 ton a štyri výkonné prúdové motory mu umožňujú dosiahnuť viac než dvojnásobok rýchlosti zvuku.

Jedným z charakteristických konštrukčných prvkov sú krídla s meniteľnou geometriou. Pri vzlete a pristávaní sú roztiahnuté, zatiaľ čo pri vysokých rýchlostiach sa sklápajú dozadu. Lietadlo tak dokáže kombinovať veľký dolet s nadzvukovou rýchlosťou.

Jeho hlavnou úlohou však nie je preniknúť nad nepriateľské územie a zhadzovať bomby priamo na cieľ. Tu-160 slúži predovšetkým ako nosič riadených striel dlhého doletu. V dvoch vnútorných zbraňových šachtách môže prepravovať až dvanásť takýchto rakiet.

Medzi jeho výzbroj patria aj strely Ch-101, ktoré Rusko používa pri útokoch na ukrajinské územie. Bombardér ich môže vypustiť zo vzdialenosti stoviek až tisícov kilometrov, bez potreby vstúpiť do ukrajinského vzdušného priestoru. Práve preto je tento typ lietadla pre ruské strategické letectvo mimoriadne dôležitý.

Rusko navyše časť flotily modernizovalo. Novšie verzie Tu-160M dostali upravené navigačné a elektronické systémy, modernejšie vybavenie kabíny aj vylepšené motory. Modernizácia má predĺžiť ich životnosť a zlepšiť schopnosť vykonávať diaľkové lety.

Proti Ukrajine použili aj rakety, ktoré od nej získali

Bombardéry pritom neboli jedinými zbraňami, ktoré sa po rokoch obrátili proti svojmu pôvodnému vlastníkovi. Ukrajinskí investigatívni novinári už v roku 2023 priniesli dôkazy, že Rusko počas rozsiahlej invázie použilo aj riadené strely Ch-55, ktoré získalo od Kyjeva v rámci dohody z roku 1999.

Novinári porovnali výrobné čísla nájdených rakiet a ich trosiek s historickými dokumentmi o odovzdanej výzbroji. Objavili pritom viacero zhôd. Časť týchto striel Rusko podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov vypúšťalo bez pôvodných jadrových hlavíc, okrem iného aj s cieľom zamestnať a vyčerpávať ukrajinskú protivzdušnú obranu.

O výsledkoch tohto vyšetrovania informovala aj medzinárodná investigatívna organizácia OCCRP.

Príbeh má preto dve roviny. Rusko získalo od Ukrajiny nielen lietadlá, ktoré mohlo ďalej využívať ako nosiče rakiet, ale aj samotné rakety, z ktorých časť sa neskôr objavila pri útokoch na ukrajinské územie.

Dohoda obišla parlament, upozornili vyšetrovatelia

Novinári projektu Schémy odhalili aj okolnosti, za ktorých sa odovzdanie strategickej výzbroje uskutočnilo. Podľa ich zistení ukrajinský parlament o dohode nehlasoval. Transakciu schválili predstavitelia vlády a príslušných ministerstiev.

Oľha Butkevyčová, právnička a prezidentka Ukrajinskej asociácie medzinárodného práva, označila tento postup za porušenie vtedajších ukrajinských právnych predpisov. Podľa jej názoru vláda prekročila svoje právomoci, pretože rozhodnutie o odovzdaní strategickej výzbroje malo podliehať parlamentnej kontrole.

Otázniky vyvolala aj stanovená cena. Dočasná vyšetrovacia komisia ukrajinského parlamentu, ktorá sa zaoberala podozreniami z rozkrádania majetku ozbrojených síl a oslabovania obranyschopnosti krajiny, dospela k záveru, že hodnota odovzdanej techniky bola podhodnotená približne desaťnásobne. Podľa jej odhadu tak mohla Ukrajine vzniknúť škoda presahujúca 2,5 miliardy dolárov. Ide však o závery parlamentnej komisie, nie o sumu škody právoplatne potvrdenú súdom.

Investigatívni novinári oslovili aj bývalého premiéra Valerija Pustovojtenka, ktorý dohodu s Putinom podpísal. Na otázku, prečo sa bombardéry odovzdali bez rozhodnutia parlamentu, reagoval prekvapujúco.

„Aké lietadlá?“ opýtal sa novinára. Keď mu pripomenul typy Tu-95 a Tu-160, bývalý premiér odpovedal: „Nepamätám si, že by sa odovzdávali bombardéry.“

Bývalý prezident rozhodnutie obhajoval

Odlišný názor na historickú dohodu vyjadril niekdajší ukrajinský prezident Leonid Kučma. Ten v reakcii na otázky investigatívnych novinárov tvrdil, že odovzdanie bombardérov a rakiet bolo v roku 1999 technicky aj ekonomicky výhodné.

„Som presvedčený, že v roku 1999 bolo odovzdanie bombardérov a rakiet Rusku technicky a ekonomicky výhodné a nepredstavovalo realistické hrozby,“ uviedol Kučma.

Zároveň však pripustil, že keby o dohode rozhodoval o niekoľko rokov neskôr, postupoval by inak. Podľa vlastných slov sa najmä po rusko-ukrajinskom konflikte okolo ostrova Tuzla v roku 2003 začala jasnejšie prejavovať politika nového ruského vedenia.

Kučma tiež spochybnil predstavu, že zachovanie strategických bombardérov by dnes Ukrajine výrazne pomohlo pri obrane. Poukázal na vysoké prevádzkové náklady a technologickú závislosť od Ruska, ktorá by komplikovala ich dlhodobé využívanie.

Jeho vyjadrenia pripomínajú, že rozhodnutie z roku 1999 vznikalo v úplne odlišných politických a ekonomických podmienkach. Ukrajina vtedy nemala prostriedky na udržiavanie rozsiahlej flotily strategických bombardérov a jej vzťahy s Ruskom ešte neboli poznačené otvorenou vojnou.

Historické rozhodnutie má dôsledky aj po desaťročiach

Prípad bombardérov Tu-160 patrí medzi najvýraznejšie príklady toho, ako sa vojenská technika odovzdaná v čase mieru môže neskôr stať súčasťou ozbrojeného konfliktu medzi bývalými partnermi.

V roku 1999 Ukrajina riešila predovšetkým dlhy, náklady na armádu a budúcnosť strategickej výzbroje zdedenej po Sovietskom zväze. Rusko získalo osem Tu-160, tri Tu-95MS a stovky riadených striel, pričom za celý balík odpísalo dlh vo výške 275 miliónov dolárov.

O dvadsaťpäť rokov neskôr investigatívni novinári preukázali, že najmenej šesť z odovzdaných Tu-160 zostalo v bojovej zostave ruského letectva. Ďalšie vyšetrovanie potvrdilo, že Rusko proti Ukrajine použilo aj niektoré rakety získané v rámci tej istej dohody.

Nie je doložené, že by všetky tieto lietadlá boli stále prevádzkyschopné aj v októbri 2026. Rovnako nemožno bez konkrétnych dôkazov tvrdiť, že každý z nich uskutočnil určitý raketový útok. Podstata príbehu sa tým však nemení: vojenská technika, ktorú Ukrajina kedysi odovzdala Rusku pri vyrovnávaní dlhov, sa neskôr stala súčasťou arzenálu používaného proti nej.