WASHINGTON/KYJEV – Spojené štáty pohrozili Ukrajine vážnymi dôsledkami, ak neprestane útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru. Zatiaľ čo Washington vyvíja tlak na Kyjev, Moskva pokračuje v bombardovaní ukrajinských energetických zariadení, a to aj napriek Trumpovmu oznámeniu údajného energetického prímeria.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa varovala Ukrajinu, že môže prísť o prístup k dôležitým spravodajským informáciám aj o možnosť získavať americké zbrane prostredníctvom európskych spojencov. Podmienkou zachovania spolupráce má byť zastavenie ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie a ďalšie energetické objekty hlboko na území Ruska.
Informáciu ako prvý priniesol britský denník Financial Times s odvolaním sa na európskych predstaviteľov. Následne ju potvrdili ďalšie zdroje americkej televízie CNN.
Podľa nich už americké ministerstvo zahraničných vecí a Pentagon počas víkendu kontaktovali predstaviteľov ukrajinskej vlády, armády aj európskych spojencov.
Američania pohrozili dvoma zásadnými krokmi
Washington podľa informácií CNN zvažuje dva nástroje nátlaku.
Prvým je pozastavenie zdieľania spravodajských informácií s Ukrajinou. Tie zohrávajú významnú úlohu pri sledovaní pohybu ruských jednotiek, identifikácii vojenských cieľov aj plánovaní obranných operácií.
Druhým je obmedzenie mechanizmu PURL, prostredníctvom ktorého európske krajiny financujú nákup amerických zbraní pre ukrajinskú armádu.
Ide o systém koordinovaný NATO, v rámci ktorého spojenci nakupujú americkú vojenskú techniku a muníciu podľa prioritných potrieb Kyjeva.
Jeho pozastavenie by preto mohlo skomplikovať dodávky dôležitého vojenského vybavenia.
Podľa CNN americkí predstavitelia zasielali varovania nielen diplomatickou cestou. Americká armáda mala kontaktovať aj priamo ukrajinských veliteľov.
Zatiaľ však nejde o potvrdené zastavenie pomoci, ale o hrozbu jej pozastavenia. Biely dom ani príslušné americké úrady sa k informáciám bezprostredne oficiálne nevyjadrili.
Agentúra Reuters uviedla, že správu Financial Times nedokázala nezávisle potvrdiť.
Trump chce zastaviť útoky na ruské rafinérie
Za americkým tlakom stojí predovšetkým snaha zastaviť ukrajinské údery na ruský ropný priemysel.
Ukrajina v poslednom období opakovane útočí dronmi na rafinérie, sklady pohonných hmôt a ďalšie zariadenia, ktoré sú dôležité pre ruskú ekonomiku aj zásobovanie armády.
Trump tvrdí, že takéto útoky prispievajú k rastu svetových cien ropy a pohonných hmôt.
Podľa amerického portálu Axios sa Biely dom usiluje presadiť dohodu, pri ktorej by obe strany prestali útočiť na energetické zariadenia protivníka.
Ukrajinskí predstavitelia však upozorňujú na zásadný rozdiel medzi postavením oboch krajín.
Rusko disponuje rozsiahlou sieťou rafinérií, zatiaľ čo jediná veľká ukrajinská rafinéria bola opakovane zasiahnutá a nie je plne funkčná.
Kyjev preto požaduje, aby prípadné prímerie zahŕňalo nielen ropné zariadenia, ale aj elektrárne, teplárne a ďalšiu infraštruktúru nevyhnutnú pre život civilného obyvateľstva.
Trump oznámil prímerie. Rusko potom zasiahlo elektráreň
Najvýraznejší rozpor medzi americkými vyhláseniami a situáciou na bojisku sa ukázal v nedeľu 11. októbra.
Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na okamžitom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru.
Tvrdil, že obe strany s dohodou súhlasili, a vyzval ich, aby ju neporušili.
Lenže Kyjev o uzavretej dohode podľa vlastných predstaviteľov nevedel a Moskva ju bezprostredne nepotvrdila.
Navyše, ruské útoky pokračovali aj po Trumpovom vyhlásení.
Podľa americkej televízie ABC News ruské sily v nedeľu zasiahli tepelnú elektráreň CHP-5 v Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste.
Miestny predstaviteľ televízii potvrdil, že zariadenie bolo zasiahnuté najmenej dvakrát a vypukol v ňom požiar.
Útok potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Podľa jeho vyjadrenia ruské sily útočili na energetickú infraštruktúru v Charkove aj v Kyjeve. Ukrajinská prezidentská kancelária potvrdila, že zásah charkovskej elektrárne nastal až po Trumpovom oznámení prímeria.
O pokračujúcich útokoch informovali aj agentúry Associated Press a Reuters.
Zelenskyj: Za týždeň viac ako 200 zásahov energetických zariadení
Ukrajinský prezident v nedeľnom večernom príhovore upozornil, že Rusko naďalej vysiela nad Ukrajinu útočné drony a používa aj letecké bomby.
Podľa jeho údajov zaznamenala Ukrajina počas uplynulého týždňa viac ako 200 útokov na zariadenia na výrobu energie a ďalších 17 útokov na ropnú a plynárenskú infraštruktúru.
Tieto čísla pochádzajú z ukrajinského prezidentského úradu.
Zelenskyj zároveň zopakoval, že Kyjev je pripravený zastaviť útoky na ruské energetické objekty, ak Moskva urobí to isté.
Ukrajina podľa neho podporuje kroky smerujúce k zmierneniu konfliktu, no dohoda musí byť obojstranná a musí sa skutočne dodržiavať.
V súvislosti s Trumpovým oznámením uviedol, že Ukrajina stále čaká na podrobnosti od americkej strany.
O situácii rokoval aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, kanadským premiérom Markom Carneym a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.
Americký návrh vyvoláva otázky
Podľa portálu Axios označil predstaviteľ Bieleho domu pripravovanú dohodu za princíp vzájomného zastavenia útokov na rafinérie.
Takýto model však podľa ukrajinských predstaviteľov dostatočne nerieši útoky na elektrárne a teplárne, od ktorých závisí zásobovanie miest elektrinou a teplom.
Práve energetická infraštruktúra sa v priebehu vojny opakovane stávala terčom ruských rakiet a dronov.
Výpadky elektriny, tepla a vody majú vážne dôsledky najmä počas chladných mesiacov.
Zelenskyj preto požaduje, aby sa prípadná dohoda vzťahovala na všetky kľúčové energetické zariadenia a obsahovala aj záruky jej dodržiavania.
Americká strana zatiaľ verejne nepredstavila podrobný text prímeria ani mechanizmus, ktorý by zabezpečil jeho kontrolu.
Washington zároveň uvoľnil cestu ruskej nafte
Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom zvyšuje aj ďalšie rozhodnutie americkej administratívy.
Trump v piatok oznámil dohodu s Ruskom, ktorá má umožniť nákup ruskej motorovej nafty v snahe zmierniť vysoké ceny pohonných hmôt v Spojených štátoch.
Podľa agentúry Associated Press a portálu Axios vyvolal tento krok znepokojenie medzi ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi.
Tí upozorňujú, že príjmy z predaja energetických surovín sú dôležitým zdrojom financovania ruskej ekonomiky, ktorá zároveň podporuje pokračovanie vojny.
Trump však spája svoje rozhodnutia predovšetkým so snahou stabilizovať ceny energií.
Vojna na Blízkom východe a narušenie dodávok cez Hormuzský prieliv pritom tiež výrazne ovplyvnili svetové energetické trhy.
Čo bude nasledovať?
Podľa informácií Axios americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner odložili plánovanú cestu do Moskvy, kým nebude jasné, či sa Ukrajina a európski spojenci dokážu zhodnúť na spoločnom návrhu.
Washington tak pokračuje v diplomatickom tlaku, zatiaľ čo na bojisku sa situácia nemení.
Rusko doposiaľ nepotvrdilo, že by prijalo Trumpom oznámené energetické prímerie. Ukrajina deklaruje pripravenosť na vzájomné zastavenie útokov, no odmieta jednostranné obmedzenie vlastných operácií.
Rozhodujúce bude, či sa podarí dohodnúť konkrétne podmienky a presadiť ich dodržiavanie.
Zatiaľ však platí, že Spojené štáty podľa medializovaných informácií hrozia Kyjevu obmedzením spravodajskej a zbrojnej spolupráce, zatiaľ čo ruské útoky na ukrajinskú energetiku pokračujú.
