LONDÝN/KYJEV – Vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom prechádzajú ďalšou vážnou skúškou. Ukrajinský prezident otvorene priznal sklamanie z amerického spojenca a naznačil, že jeho krajina sa napriek rastúcemu tlaku nehodlá vzdať jedného zo svojich najúčinnejších nástrojov proti Rusku.
Akutalizované o 9:30...
V Rusku opäť horí rafinéria. Útok prišiel po Zelenského vyhlásení
Len niekoľko hodín po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil obnovenie útokov na ruské ropné rafinérie, prišli z Ruska správy o ďalšom požiari. Podľa gubernátora Riazanskej oblasti Pavla Malkova zasiahla región v noci na štvrtok 15. októbra rozsiahla vlna ukrajinských dronov, po ktorej vypukol požiar v areáli miestnej rafinérie. Tá patrí spoločnosti Rosnefť a je jedným z významných spracovateľov ropy v Rusku, pričom zásobuje palivami aj moskovský región. Malkov podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že pri útoku boli poškodené aj sklady a vozidlá, nikto však neutrpel zranenia. Rozsah škôd sa ešte vyhodnocuje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už neskrýva rozčarovanie z krokov Donalda Trumpa. V rozhovore s britským moderátorom Piersom Morganom priznal, že sa cíti zradený, a otvorene spochybnil smer, ktorým sa v posledných dňoch uberá americká politika voči Rusku. Washington totiž tlačí na Kyjev, aby obmedzil útoky na ruské ropné rafinérie, zatiaľ čo s Moskvou dosiahol dohodu o dodávkach ruskej nafty.
Zelenskyj však odmieta, aby Ukrajina platila za zlepšenie americko-ruských hospodárskych vzťahov oslabením vlastnej obrany. Napriek vyostrenému sporu zároveň tvrdí, že s americkým prezidentom chce nájsť cestu k ďalšej spolupráci.
„Je bolestivé, keď si Trump vyberie inú stranu“
Zelenskyj sa v stredajšom rozhovore zo 14. októbra nevyhýbal ani otázkam, ktoré sa týkali jeho osobného vzťahu s americkým prezidentom. Piers Morgan sa ho priamo opýtal, či sa po najnovších krokoch Washingtonu cíti zradený. Ukrajinský líder po krátkom zaváhaní priznal, že áno, no vzápätí zdôraznil, že nejde iba o jeho vlastné pocity. V hre je podľa neho prežitie krajiny, ktorá sa už viac ako štyri a pol roka bráni ruskej invázii.
„Áno, naozaj, medzi nami. Ale je to trochu zložitejšie než len moje emócie alebo pocity. Nezávisí to odo mňa. Naša krajina musí prežiť,“ povedal Zelenskyj. Následne priznal, že vývoj americko-ukrajinských vzťahov vníma ako stratu mimoriadne dôležitého spojenca. „Je škoda, že strácame silného partnera. To je môj názor,“ dodal.
Najvýraznejšie slová však prišli vo chvíli, keď hovoril o Trumpovom postoji k Moskve. „Nepredávame svoju krajinu. Pozrite sa, pre nás nejde o obchod. Ide o náš život, o našu krajinu, naše telo, náš domov a naše deti. A preto je bolestivé, keď si prezident Trump vyberie jednu stranu, a nie tú našu,“ vyhlásil.
Podľa agentúry Reuters Zelenskyj zároveň pripustil, že by dokázal akceptovať neutrálny postoj Spojených štátov, pokiaľ by bol skutočne dôsledný. Problém podľa neho nastáva vtedy, keď Washington začne presadzovať kroky, ktoré Kyjev považuje za výhodné pre Moskvu.
Spor o ropu otvoril ďalšiu trhlinu
Za súčasným napätím stojí predovšetkým otázka ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru. Kyjev už dlhší čas využíva drony na zásahy proti rafinériám, skladom pohonných látok a ďalším zariadeniam, ktoré sú dôležité pre ruské hospodárstvo aj zásobovanie armády. Ukrajinské vedenie argumentuje, že práve príjmy z predaja ropy a ropných produktov umožňujú Moskve financovať pokračovanie vojny. Útoky preto považuje za súčasť svojej obrannej stratégie, nie za nástroj hospodárskeho vydierania.
Trumpova administratíva však na Kyjev nalieha, aby tieto operácie obmedzil. Americký prezident spája útoky na ruské rafinérie s rastúcimi cenami pohonných látok a súčasne sa usiluje o zvýšenie dodávok ruskej nafty na svetové trhy. Minulý piatok oznámil dohodu s Vladimirom Putinom, ktorá má umožniť uvoľnenie obmedzení na obchodovanie s ruskou naftou. Tento krok vyvolal na Ukrajine rozhorčenie, pretože podľa Zelenského poskytuje Moskve ekonomickú úľavu práve v čase, keď pokračuje v útokoch na ukrajinské mestá a energetické zariadenia.
Ako upozornil britský denník Financial Times, Zelenskyj považuje americký tlak na zastavenie útokov za jednostranný. Rusko totiž naďalej útočí na ukrajinskú energetickú sieť, zatiaľ čo od Kyjeva sa požaduje, aby obmedzil zásahy proti zariadeniam, ktoré prinášajú príjmy ruskej ekonomike. Ukrajinský prezident preto odmieta jednostranné zastavenie operácií bez zodpovedajúcich bezpečnostných záruk.
Americká pomoc sa stala predmetom tlaku
Napätie ešte prehĺbili správy o možnom obmedzovaní americkej spravodajskej podpory. Podľa informácií amerických médií mali predstavitelia Washingtonu počas rokovaní s ukrajinskou delegáciou na Floride pohroziť prerušením výmeny spravodajských informácií, pokiaľ Kyjev neprestane útočiť na ruské ropné zariadenia. Trump však 13. októbra poprel, že by Spojené štáty už poskytovanie spravodajských informácií Ukrajine zastavili. Rozdiel medzi údajnou hrozbou a skutočným prerušením spolupráce je pritom zásadný.
Kyjev sa zároveň sťažuje na nové obmedzenia satelitnej komunikačnej siete Starlink, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov zasiahli operácie bezpilotných lietadiel. Problémy prišli v mimoriadne citlivom období, keď Rusko zintenzívnilo raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské vedenie preto upozorňuje, že akékoľvek výpadky komunikačných a spravodajských systémov môžu mať vážne následky nielen pre armádu, ale aj pre civilné obyvateľstvo.
Agentúra Associated Press informovala, že obmedzenia satelitného spojenia skomplikovali činnosť ukrajinských dronových jednotiek. Z dostupných informácií však nemožno automaticky vyvodzovať, že všetky technické problémy boli priamym dôsledkom Trumpovho osobného rozhodnutia.
Zelenskyj sa útokov na rafinérie nevzdáva
Ukrajinský prezident napriek tlaku Washingtonu naznačil, že jeho krajina je pripravená obnoviť útoky na ruské rafinérie. Podľa neho nemožno očakávať, že Ukrajina prestane zasahovať zdroje financovania ruskej vojny, pokiaľ Moskva pokračuje v bombardovaní ukrajinských miest a energetických zariadení. Kyjev je ochotný diskutovať o obmedzení podobných operácií, ale požaduje za to konkrétne bezpečnostné opatrenia, predovšetkým posilnenie protivzdušnej obrany.
Zelenskyj v tejto súvislosti poukázal na potrebu ďalších moderných systémov, ktoré by dokázali chrániť ukrajinské mestá pred ruskými raketami. Takáto dohoda by podľa jeho predstáv musela priniesť skutočné zvýšenie bezpečnosti obyvateľov, nie iba ekonomické výhody pre Moskvu. Ukrajina zároveň trvá na tom, že prípadné zastavenie útokov na energetické zariadenia musí byť vzájomné. Jednostranné ústupky by totiž podľa Kyjeva mohli Rusku poskytnúť čas na obnovu poškodených kapacít bez toho, aby sa znížilo ohrozenie ukrajinských civilistov.
Súčasný spor tak presahuje samotnú otázku ropných rafinérií. Ukazuje, ako výrazne sa líšia predstavy Washingtonu a Kyjeva o tom, akými prostriedkami možno prinútiť Rusko k rokovaniam. Kým Trump sa usiluje o hospodárske dohody a obmedzenie ďalšej eskalácie, Zelenskyj upozorňuje, že tlak na Ukrajinu bez porovnateľného tlaku na Moskvu môže viesť k oslabeniu jej vyjednávacej pozície.
V Londýne hľadal podporu u ďalších spojencov
Uprostred rastúceho napätia s Washingtonom Zelenskyj v stredu pricestoval do Londýna, kde rokoval s britským premiérom Andym Burnhamom. Hlavnou témou stretnutia bola ďalšia vojenská pomoc Ukrajine, najmä urýchlenie dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany. Britská vláda potvrdila, že jej podpora Kyjevu pokračuje aj napriek rozdielom medzi americkým a ukrajinským vedením.
Pre Zelenského má udržanie európskej podpory mimoriadny význam. Ukrajina totiž potrebuje nielen zbrane a finančnú pomoc, ale aj politických partnerov, ktorí dokážu presadzovať jej bezpečnostné záujmy pri rokovaniach so Spojenými štátmi. Európska pomoc však nedokáže vo všetkých oblastiach okamžite nahradiť americké kapacity, predovšetkým pokiaľ ide o niektoré spravodajské systémy a špecializovanú protivzdušnú obranu.
Napriek ostrým slovám na Trumpovu adresu Zelenskyj nehovorí o definitívnom prerušení spolupráce. Ukrajinský prezident si uvedomuje, že bez Spojených štátov bude hľadanie cesty k ukončeniu vojny ešte náročnejšie. Jeho najnovšie vyjadrenia preto predstavujú nielen kritiku Washingtonu, ale aj pokus vysvetliť, prečo Kyjev odmieta pristúpiť na podmienky, ktoré by podľa neho mohli oslabiť obranu krajiny. Otázkou zostáva, či sa obom prezidentom podarí prekonať súčasnú nedôveru skôr, než sa ich rozdielne predstavy premietnu do ďalšieho obmedzenia americkej podpory.
