Je jedno, či ich máte radšej na sladko alebo naplnené pečienkou, lokše patria k chutiam jesene. Ako však vzniká tá správne mäkká a vláčna? V Mostovej pri Galante na to išli pekne po poriadku. Recept sa učili od skúsených gazdiniek a ich tradičnú pochúťku poznajú zákazníci od západu až po východ.
Ani vám by sa bez tejto pochúťky jesenná sezóna a vinobranie nerátali? Bez mäkkej, tenučkej lokše, ktorú si môžete vychutnať na sladko s čokoládou, orechmi či makom, ako tradičnú prílohu ku kačke s kapustou, alebo len tak jemne omastenú?
Tradičné zemiakové placky Slováci milujú. A hoci ich receptúra nie je žiadna veľká veda, pretože na ne stačia zemiaky, múka a soľ, väčšinou sa nám nad nimi nechce stáť pri sporáku. Uvariť zemiaky, nechať ich vychladnúť, zamiesiť cesto, vyvaľkať a postupne ich jednu po druhej piecť, no kto má dnes na takú prípravu čas?
Nápad vznikol na zelenej lúke
Presne takto sa začal písať príbeh spoločnosti Ciler z Mostovej pri Galante. Keď jej majiteľ premýšľal, či sa pustiť do výroby lokší vo veľkom, najskôr sa potreboval presvedčiť, či má vôbec šancu presadiť sa s nimi na trhu. „Začal som chodiť po Slovensku a zisťoval som, či by zákazníci mali o ne záujem. Zo všetkých strán som počúval, že ľuďom lokše chutia, ale doma ich nepečú, pretože je s nimi príliš veľa práce,“ spomína Dmytro Gotsaliuk na svoje začiatky. Sám sa predtým gastronómii vôbec nevenoval, ako rodák z Ukrajiny dokonca lokše pred príchodom na Slovensko v roku 2016 ani nepoznal. Rýchlo si ich však obľúbil a myšlienka vyrábať ich vo veľkom mu nedávala spávať. Veď ak ich Slováci majú radi a jedinou prekážkou je zdĺhavá príprava, prečo im to neuľahčiť? V roku 2019 výrobu rozbehol doslova na zelenej lúke. Bez skúseností aj bez istoty, či sa jeho nápad naozaj uchytí. Pomáhala mu manželka, brat aj zvyšok rodiny, nakúpili prvé stroje, našli dodávateľov zemiakov a pustili sa do práce.
Recept ako kedysi
A čo receptúra? Tú si Dmytro Gotsaliuk vyskladal pekne od základov. Od skúsených gazdiniek, ktoré lokše kedysi piekli doma na liatinovej platni, ako to robievali naše staré mamy. Práve takto sa v Cileri naučili nielen základný pomer surovín, ale aj malé finty, ktoré rozhodujú o tom, či lokša bude mať tú správnu vláčnosť a chuť.
„Začiatky boli naozaj náročné. Prvé lokše sme pokojne mohli používať ako lietajúce taniere, také boli tvrdé,“ smeje sa zakladateľ spoločnosti Ciler. „Celé mesiace sme skúšali a hľadali tú pravú receptúru, dolaďovali správny čas varenia, chladenia aj pomer múky. Až postupne sme zistili, že pri príprave lokší je dôležitá trpezlivosť a čas. A ešte kvalitné zemiaky, ktoré nakupujeme každý deň.“
Ak je reč o zemiakoch, tie v Mostovej sa pripravujú v špeciálnom prístroji. Keď sa uvaria, musia 24 hodín oddychovať, aby stratili prebytočnú vodu, vďaka čomu netreba do cesta pridávať veľa múky a lokša zostane mäkká a vláčna.
Od prvých pokusov v roku 2019 sa ich výroba poriadne posunula. Kým v začiatkoch dokázali počas jednej smeny vyrobiť 350 kilogramov lokší, dnes cez linky prejde okolo 4,5 tony, čiže asi 68-tisíc kusov denne. Moderné stroje síce v Mostovej idú na plný plyn, no každú várku sleduje skúsené oko človeka a lokše sa tu pravidelne ochutnávajú aj kontrolujú. Zamestnanci totiž majú cesto doslova v rukách aj v oku a už na prvý pohľad vedia, kedy je presne také, aké má byť.
Z Mostovej až na pulty Kauflandu
Veľká časť produkcie smeruje aj do predajní Kauflandu, kam sa lokše dostávajú prostredníctvom dodávateľa PPM Distribution. Na pultoch reťazca sa objavili už v roku 2000, teda v čase, keď mladú firmu krátko po rozbehnutí výroby zasiahla pandémia. Ciler sem dnes prináša lokše aj pod privátnou značkou K-Z lásky k tradícii. Majú vylepšenú receptúru, pretože obsahujú 80 percent zemiakov a pridáva sa do nich aj trošku masti, vďaka ktorej zostanú príjemne vláčne.
„V sortimente značky K-Z lásky k tradícii zákazníkom prinášame potraviny, ktoré sa spoliehajú na poctivé receptúry a ktoré u nás poznáme celé generácie. A lokše sú presne takýmto produktom. Stali sa súčasťou tradičnej slovenskej kuchyne, mnohým pripomínajú recepty starých mám, preto sme radi, že si túto obľúbenú pochúťku môžu zákazníci dopriať aj pod našou privátnou značkou,“ zdôrazňuje Silvia Hrušovská, nákupkyňa oddelenia privátnych značiek spoločnosti Kaufland.
Kúsok Slovenska v každej lokši
Slovenský rodný list však nezostáva len pri receptúre. V spoločnosti Ciler sa spoliehajú výlučne na lokálne zemiaky. Ak je to možné, využívajú najmä tunajšiu múku, takže lokše tu naozaj vznikajú nielen s láskou, ale najmä z lásky k Slovensku.
Výroba trochu pripomína štafetu. Zemiaky, cesto, pečenie, balenie, všetko musí na seba dokonale nadväzovať, aby sa lokše dostali na pulty čo najčerstvejšie. Pri akciových ponukách pritom produkcia môže mesačne narásť až o ďalší kamión. To je poriadny posun oproti začiatkom, keď firma zvládla vyrobiť priemerne tristo kilogramov lokší za pracovnú smenu. Dnes je jej denná kapacita vyše 4 a pol tony.
„Pri slovenských produktoch si všímame nielen ich kvalitu, ale aj to, či sa pri ich výrobe používajú poctivé postupy a lokálne suroviny. V našom sortimente majú priestor aj výrobky menších producentov, ktorí tak dostávajú príležitosť osloviť širší okruh zákazníkov a postupne rásť. Ciler je pekným príkladom spoločnosti, ktorá si dáva záležať aj na tradičnej receptúre a za pár rokov sa dokázala vypracovať medzi najväčších výrobcov lokší na Slovensku,“ pokračuje Silvia Hrušovská.
A keď lokše dorazia domov, jeseň môže odštartovať. Nemusia pritom skončiť iba po boku kačky s kapustou. Stačí ich naplniť makom či lekvárom, zatočiť do nich syr so šunkou a krátko opiecť na panvici. Z obyčajnej zemiakovej placky je zrazu polovica jesenného menu. Pripomenie kuchyňu našich starých mám, zachráni rýchlu večeru a aj z celkom bežného dňa spraví malý sviatok. U vás teda vyhrá sladká orechová, s pečienkou alebo jednoducho lokša potretá masťou?
- reklamná správa -
