BRATISLAVA/ZAKOPANÉ – Britská reportérka objavila v Tatrách cenovo dostupnú alternatívu k Alpám a nešetrila nadšením. Jej článok však vyvolal na Slovensku polemiku, pretože pri opise krás našich veľhôr zostala jedna ich časť takmer nepovšimnutá.
Tatry ako raj pre turistov, ktorí túžia po vysokohorskej prírode, no nechcú minúť toľko peňazí ako počas dovolenky v Alpách. Presne takýto obraz našich veľhôr ponúkla britská stanica BBC v cestopisnom článku, ktorý sa sústredil na poľské Zakopané a jeho okolie. Autorka Rebecca Croweová si pochvaľovala dramatické horské scenérie, dostupnú dopravu, miestnu gastronómiu aj ceny ubytovania. Jej nadšenie však vyvolalo reakciu na slovenskej strane hranice. Redaktorka denníka Pravda Gabriela Sabová totiž upozornila, že Tatry sa nekončia v Poľsku a mnohé z atrakcií, ktoré britská novinárka obdivovala, majú rovnako pôsobivé náprotivky aj na Slovensku.
Britská novinárka našla lacnejšiu alternatívu k Alpám
Rebecca Croweová sa do poľských Tatier vybrala v apríli spolu so skupinou priateľov, ktorí chceli osláviť tridsiate narodeniny jedného z nich. Pri výbere destinácie rozhodovali nielen krásy prírody, ale aj rozpočet. Skupina desiatich ľudí hľadala miesto, kde by mohla stráviť niekoľko dní v horách bez nutnosti prenajať si auto a bez výdavkov typických pre známe alpské strediská. Napokon si vybrali Zakopané, ktoré im ponúklo široký výber ubytovania, reštaurácií a dopravných spojení k turistickým chodníkom.
Autorka v reportáži pre BBC opísala aj konkrétne náklady. Päť nocí v komfortnej chate so saunou, terasou a piatimi izbami vychádzalo na približne 1 079,50 zlotého na osobu, čo v čase jej cesty predstavovalo asi 225 britských libier. Podľa Croweovej práve kombinácia prijateľných cien a vysokohorskej scenérie robí z poľských Tatier zaujímavú alternatívu k drahším európskym horským oblastiam.
Najsilnejší zážitok prišiel počas túry k Morskému oku. Po približne desaťkilometrovom stúpaní sa pred turistami otvoril pohľad na ľadovcové jazero obklopené zasneženými štítmi. Hoci bol už apríl, hladinu stále pokrýval ľad a horská scenéria na britskú reportérku mimoriadne zapôsobila. V článku nešetrila pochvalou ani na adresu dobre značených chodníkov, vodopádov a dolín, ktoré možno navštíviť bez náročného plánovania dopravy.
Slováci pripomenuli, že Tatry nekončia na hranici
Práve jednostranné zameranie na poľskú časť pohoria zaujalo Slovensko. Vo svojom článku denník Pravda upozornil, že mnohé prednosti vyzdvihované britskou autorkou nájdu návštevníci aj na Slovensku. A v niektorých ohľadoch má podľa nej slovenská časť Tatier dokonca výraznejšie prednosti. Nešlo pritom o spochybňovanie krás poľských hôr, ale skôr o pripomenutie, že zahraniční turisti by pri plánovaní dovolenky nemali prehliadať druhú stranu spoločného pohoria.
Rozdiel je viditeľný už pri pohľade na mapu. Väčšia časť Tatier sa nachádza na slovenskom území, kde leží aj ich najvyšší vrchol Gerlachovský štít s nadmorskou výškou približne 2 655 metrov. Slovenská strana zahŕňa Vysoké, Belianske aj významnú časť Západných Tatier a ponúka rozmanité možnosti horskej turistiky. Návštevníci si môžu vybrať od nenáročných prechádzok cez vysokohorské túry až po návštevu sprístupnených jaskýň či výlety lanovkami.
Pravda zároveň pripomenula, že slovenské Tatry majú vlastné ikonické miesta, ktoré si zaslúžia medzinárodnú pozornosť. Patrí medzi ne Lomnický štít, na ktorý vedie lanovka, Belianska jaskyňa či rozsiahle horské doliny s turistickými chodníkmi. Kým britská reportérka obdivovala poľské Morské oko, na slovenskej strane môžu návštevníci spoznávať napríklad Štrbské pleso alebo ďalšie tatranské plesá ukryté medzi štítmi.
V jednej veci však majú Poliaci navrch
Pravda zároveň priznala, že Zakopané má oproti mnohým slovenským horským strediskám výraznú výhodu. Poľské mesto dokázalo spojiť prírodu, ubytovanie, gastronómiu, dopravu a miestnu atmosféru do ucelenej turistickej ponuky, v ktorej sa ľahko zorientuje aj návštevník prichádzajúci prvýkrát. Turista nemusí zdĺhavo zisťovať, ako sa dostať k jednotlivým atrakciám alebo kde nájde vhodné služby. Väčšinu toho, čo potrebuje, má sústredenú na jednom mieste.
Zakopané navyše ťaží zo svojej povesti hlavného turistického centra poľských Tatier. Známa ulica Krupówki ponúka množstvo obchodov, reštaurácií a podnikov, zatiaľ čo z mesta pravidelne vyrážajú autobusy a mikrobusy k východiskám horských túr. Práve táto jednoduchosť cestovania bola jedným z dôvodov, prečo sa britská skupina rozhodla pre poľskú stranu. Pre zahraničných návštevníkov, ktorí nemajú vlastné auto a nechcú tráviť dovolenku komplikovaným presúvaním medzi strediskami, môže byť takáto ponuka rozhodujúcim argumentom.
Denník preto upozornil aj na širší problém prezentácie cestovného ruchu. Samotné krásne hory totiž nestačia, ak sa o nich zahraničný turista nedozvie alebo ak si nevie jednoducho naplánovať pobyt. Úspech destinácie závisí aj od toho, ako dokáže svoje prednosti predstaviť, prepojiť služby a vytvoriť zrozumiteľnú ponuku pre návštevníkov z rôznych krajín.
Slovensko má výhodu, ktorú BBC nevyzdvihla
Pri doprave však slovenská strana rozhodne nezaostáva vo všetkom. Jedným z jej najväčších tromfov je Tatranská elektrická železnica, ktorá spája Poprad, Starý Smokovec, Štrbské pleso a Tatranskú Lomnicu. Turisti sa vďaka nej dokážu pohybovať medzi viacerými strediskami bez vlastného auta a kombinovať horské túry s návštevou ďalších atrakcií. Na systém nadväzuje aj ozubnicová železnica medzi Štrbou a Štrbským Plesom.
Zaujímavou novinkou je aj pravidelné autobusové spojenie medzi Popradom a Zakopaným, ktoré funguje od januára 2026. Podľa informácií denníka Pravda premáva štyrikrát denne v oboch smeroch a umožňuje turistom jednoduchšie spoznávať obe strany Tatier. Návštevníci sa tak nemusia obmedzovať na jedinú krajinu, ale môžu počas jednej dovolenky kombinovať poľské turistické centrá so slovenskými dolinami, plesami či lanovkami.
Ako pripomenula Pravda, turista dnes nemusí Tatry vnímať výlučne ako poľské alebo slovenské. Môže sa ubytovať na jednej strane hranice a výlety si plánovať aj na druhej. Práve takéto prepojenie môže byť výhodné pre cestovný ruch v oboch krajinách, pretože návštevníkom ponúka širší výber zážitkov bez potreby absolvovať dve samostatné dovolenky.
Britská reportáž nebola súťažou medzi krajinami
Pri hodnotení článku BBC však treba pripomenúť aj jednu podstatnú okolnosť. Rebecca Croweová necestovala do Tatier s cieľom porovnať slovenskú a poľskú turistickú ponuku. Vybrala sa na konkrétnu dovolenku do Zakopaného a následne opísala vlastné skúsenosti. Jej reportáž preto nemožno považovať za hodnotenie, podľa ktorého by poľská časť Tatier bola krajšia, kvalitnejšia alebo turisticky hodnotnejšia než slovenská.
Navyše, britská autorka Slovensko úplne neignorovala. Už v úvode svojho článku geograficky zaradila Tatry ku slovenskej hranici, hoci slovenským turistickým atrakciám sa podrobnejšie nevenovala. Rozdiel medzi týmito dvoma tvrdeniami je dôležitý. Zatiaľ čo prvé by naznačovalo faktickú chybu, druhé vystihuje skutočné zameranie cestopisnej reportáže.
Celá polemika tak napokon otvorila otázku, ktorá presahuje jeden britský článok. Slovenské Tatry majú svetoznáme štíty, rozmanitú prírodu aj kvalitné dopravné spojenia, no ich medzinárodná viditeľnosť závisí aj od spôsobu, akým ich dokážeme predstaviť zahraničným návštevníkom. Príbeh britskej reportérky ukazuje, že pri rozhodovaní o dovolenke často nezaváži iba samotná krása prírody, ale aj cena, dostupnosť a jednoduchosť celého pobytu.
