BRUSEL - Severoatlantická aliancia môže čeliť rozhodnutiu, na ktoré neexistuje jednoduchá odpoveď. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski varoval, že stupňujúce sa ruské hybridné operácie môžu pripraviť o život ľudí a postaviť spojencov pred mimoriadne vážnu dilemu.
Ruské sabotáže, kybernetické útoky a ďalšie nepriateľské operácie na európskom území podľa poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského zvyšujú riziko, že niektorý z incidentov sa skončí smrťou civilistov. V rozhovore pre britský denník Financial Times upozornil, že členské štáty NATO by sa mali vopred pripraviť na situáciu, v ktorej už nepôjde iba o poškodený majetok či narušenú infraštruktúru. Takýto vývoj by totiž otvoril otázku, kde sa končia nepriateľské provokácie a začína útok vyžadujúci spoločnú odpoveď spojencov.
Sikorski považuje za problém najmä to, že neexistuje jednoznačná, vopred dohodnutá definícia, ktorá by určila hranicu medzi hybridnou operáciou a útokom proti Aliancii. Rusko by podľa jeho varovania mohlo ťažiť práve z neistoty, ktorú podobné incidenty vyvolávajú. Kým pri otvorenom vojenskom vpáde je situácia zreteľnejšia, pri sabotážach či skrytých operáciách býva náročné určiť nielen ich pôvodcu, ale aj primeranú reakciu.
Čo ak pri ruskom útoku začnú zomierať ľudia?
„Otázkou je, čo predstavuje útok, cezhraničný útok,“ povedal Sikorski pre Financial Times. Vysvetlil, že poškodenie majetku predstavuje jednu úroveň závažnosti, no smrť ľudí by si vyžadovala ďalšiu veľmi vážnu diskusiu v NATO. Podľa ministra by spojenci museli spoločne posúdiť, či Rusko svojím konaním prekročilo hranicu, ktorá už vyžaduje zásadnejšiu odpoveď.
Poľský šéf diplomacie pritom nepredstavil konkrétny spôsob odvety. Zdôraznil však, že rozhodovanie nemôže byť založené na automatickom pravidle platnom pre každý incident. Práve táto neistota vytvára náročnú situáciu pre krajiny, ktoré sa snažia odradiť Moskvu od ďalších operácií, ale zároveň nechcú neuváženou reakciou vyvolať rozsiahlejší konflikt.
Článok 5 neznamená automatické vyhlásenie vojny
Základom kolektívnej obrany NATO je článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého sa ozbrojený útok proti jednému spojencovi považuje za útok proti všetkým. Jeho uplatnenie však neznamená, že všetky členské krajiny musia automaticky vstúpiť do vojny. Každý štát poskytuje pomoc, ktorú považuje za potrebnú, pričom môže ísť aj o opatrenia bez priameho nasadenia ozbrojených síl.
Aliancia na svojej oficiálnej stránke vysvetľuje, že za určitých okolností môžu byť za ozbrojený útok považované aj závažné kybernetické či hybridné operácie. Rozhodujúce sú však konkrétne okolnosti a rozsah incidentu. NATO preto neposkytuje jednoduchý zoznam situácií, pri ktorých sa článok 5 automaticky aktivuje.
Odlišným mechanizmom je článok 4, ktorý umožňuje členským štátom požiadať spojencov o konzultácie, ak považujú svoju bezpečnosť za ohrozenú. Práve tento postup využili Poľsko a Estónsko po narušení svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi a vojenskými lietadlami. Sikorski naznačil, že prípadný incident s obeťami by si mohol vyžiadať ďaleko závažnejšiu diskusiu.
Poľsko žiada tvrdší postup voči Moskve
Poľský minister zároveň presadzuje prísnejšie diplomatické a cestovné obmedzenia voči Rusku. Podľa Financial Times vyzval európske štáty, aby obmedzili pôsobenie ruských diplomatov, zvážili uzatvorenie zostávajúcich ruských konzulátov a sprísnili podmienky vstupu ruských občanov. Požaduje tiež, aby krajiny otvorene pripisovali zodpovednosť Moskve za hybridné útoky v prípadoch, keď na to majú dostatočné dôkazy.
Takéto opatrenia majú podľa poľského ministra znížiť možnosti Ruska uskutočňovať operácie zamerané na destabilizáciu európskych spoločností. Jeho varovanie prichádza v čase, keď bezpečnostné služby viacerých krajín upozorňujú na sabotáže, podpaľačské útoky a ďalšie aktivity, ktoré pripisujú ruským štruktúram. Moskva obvinenia zo systematického organizovania sabotáží v európskych štátoch odmieta.
NATO tvrdí, že je pripravené brániť svojich členov
Na rastúce obavy reagoval aj vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál Alexus Grynkewich. Na Varšavskom bezpečnostnom fóre 12. októbra zdôraznil, že ozbrojený konflikt nepovažuje za bezprostredný ani nevyhnutný. Zároveň však podľa Financial Times ubezpečil obyvateľov členských krajín, že Aliancia má schopnosti potrebné na obranu svojho územia.
Podobne sa k otázke hybridných útokov už skôr vyjadril generálny tajomník NATO Mark Rutte. V septembrovej diskusii vysvetlil, že Aliancia zámerne neoznamuje presnú hranicu aktivácie článku 5, aby potenciálnym protivníkom neposkytla návod, ako sa pohybovať tesne pod ňou. Zdôraznil pritom, že spojenci majú k dispozícii rôzne možnosti odpovede, z ktorých nie všetky sú verejné.
Sikorského upozornenie tak neznamená, že NATO zostalo bez obranného mechanizmu. Poukazuje však na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú útoky v takzvanej sivej zóne medzi mierom a otvorenou vojnou. Práve v nej sa môže rozhodovať o tom, či sa ďalší incident skončí diplomatickou reakciou, alebo vyvolá oveľa vážnejšiu bezpečnostnú krízu.
