MOSKVA – Vladimir Putin vládne Rusku už viac ako štvrťstoročie a zatiaľ nedal najavo, koho by si vedel predstaviť ako svojho nástupcu. V zákulisí sa však čoraz častejšie skloňujú mená mužov, ktorí si počas jeho vlády vybudovali významné postavenie. Niektorí z nich pritom pochádzajú z prezidentovho najbližšieho okolia.
Ruský mocenský systém je do veľkej miery postavený okolo Vladimira Putina a práve to komplikuje úvahy o tom, čo sa stane po jeho odchode. Prezident zároveň dlhodobo nedovoľuje, aby sa v jeho okolí objavila osobnosť s takou koncentráciou moci, ktorá by ho mohla ohroziť.
The Washington Post upozorňuje, že namiesto jedného jasného následníka existuje viacero mocenských skupín – od bezpečnostných zložiek cez armádu až po ekonomické elity. Z nich by raz mohol vzísť človek, ktorý prevezme vedenie krajiny.
Putin má dnes 73 rokov. Po ústavných zmenách môže teoreticky zostať prezidentom až do roku 2036. Ešte v júni tohto roka sa však vyhol priamej odpovedi na otázku, či chce túto možnosť skutočne využiť. Pre Reuters povedal, že hovoriť o tom je predčasné.
Premiér má výhodu danú ústavou
Prvým menom je súčasný premiér Michail Mišustin. Jeho postavenie je výnimočné tým, že v prípade predčasného uvoľnenia prezidentského úradu by podľa ruskej ústavy dočasne prevzal právomoci hlavy štátu.
Mišustin bol pred nástupom do čela vlády známy predovšetkým ako technokrat a šéf daňovej správy. Postupne však získal väčší vplyv na hospodárstvo a počas vojny aj na zabezpečenie potrieb štátu. Jeho slabinou v prípadnom mocenskom zápase môže byť skutočnosť, že nepochádza zo silového aparátu.
Úplne iný životopis má Alexej Ďumin, niekdajší Putinov osobný strážca. Slúžil vo Federálnej ochrannej službe, velil ruským silám špeciálnych operácií, pôsobil ako námestník ministra obrany a neskôr bol gubernátorom Tulskej oblasti. Od mája 2024 je poradcom prezidenta a zároveň tajomníkom Štátnej rady.
Jeho veľkou devízou je osobná dôvera Putina. Poľské Centrum východných štúdií (OSW) ho radí medzi ľudí z prezidentovho bezpečnostného okruhu, ktorí sa v posledných rokoch dostali do vysokých štátnych funkcií. Ďuminovo meno sa v súvislosti s nástupníctvom objavuje už dlhšie.
Do popredia sa dostávajú synovia mocných mužov
Pozornosť púta aj Dmitrij Patrušev, syn Nikolaja Patruševa, bývalého riaditeľa FSB a dlhoročného tajomníka Bezpečnostnej rady. Mladší Patrušev má 48 rokov a v súčasnosti je podpredsedom ruskej vlády.
Predstavuje nastupujúcu generáciu ľudí, ktorých rodiny získali mimoriadny vplyv počas Putinovej éry. OSW upozorňuje, že Dmitrij Patrušev si zároveň vytvára vlastné mocenské zázemie najmä v ruskom poľnohospodárskom a potravinárskom sektore.
Podobný generačný posun predstavuje Boris Kovaľčuk, syn podnikateľa Jurija Kovaľčuka, dlhoročného Putinovho blízkeho spolupracovníka a významného akcionára banky Rossija. Boris Kovaľčuk stojí od roku 2024 na čele ruskej Účtovnej komory.
Jeho rodina má silné postavenie v bankovníctve, médiách, vede a ďalších strategických odvetviach. Samotná funkcia šéfa Účtovnej komory z Kovaľčuka automaticky nerobí politického nástupcu, poskytuje mu však prístup k informáciám o fungovaní a financiách štátneho aparátu.
Muž, ktorý dohliada na zbrojársku výrobu
Medzi sedmičku patrí aj prvý podpredseda vlády Denis Manturov. Viac než desať rokov viedol ministerstvo priemyslu a obchodu a po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu získal kľúčovú úlohu pri dohľade nad zbrojárskym priemyslom.
Práve prepojenie na vojensko-priemyselný komplex mu dáva v súčasnom Rusku značný význam. Jeho ďalšie postavenie však môže závisieť aj od vývoja vojny a od toho, akú úlohu bude mať zbrojársky sektor v ruskej ekonomike v nasledujúcich rokoch.
Ďalším menom je moskovský starosta Sergej Sobianin, ktorý riadi ruskú metropolu od roku 2010. V minulosti pôsobil aj ako šéf prezidentskej administratívy a patrí medzi skúsených predstaviteľov ruského mocenského systému.
Sobianin má vlastné administratívne a ekonomické zázemie v Moskve. OSW ho označuje za člena federálnej mocenskej elity práve vzhľadom na politický, finančný a demografický význam hlavného mesta.
Kirijenko vychováva novú generáciu elít
Sedmičku uzatvára Sergej Kirijenko, prvý zástupca šéfa prezidentskej administratívy. V ruskej politike sa pohybuje už desaťročia – v roku 1998 bol krátko premiérom a neskôr dlhé roky viedol štátnu jadrovú spoločnosť Rosatom. Jeho súčasnú funkciu potvrdzuje aj oficiálny zoznam Kremľa.
V súčasnosti patrí k najvýznamnejším ľuďom zodpovedným za domácu politiku Kremľa. Podieľal sa na organizácii volieb a na politickom riadení Ruskom okupovaných ukrajinských území. Je spájaný aj s programom „Čas hrdinov“, prostredníctvom ktorého chce Kremeľ dostať vojnových veteránov do štátnej správy a vytvoriť novú generáciu lojálnych funkcionárov.
Kto napokon raz prevezme moc, však dnes nie je možné spoľahlivo určiť. Putin žiadneho nástupcu verejne neurčil a samotná štruktúra systému je nastavená tak, aby sa vedľa prezidenta nevytvorilo nezávislé centrum moci.
