OSLO – Odľahlé súostrovie neďaleko severného pólu sa dostáva do centra bezpečnostného súperenia medzi Ruskom a Západom. Moskva si na nórskych Špicbergoch udržiava stálu prítomnosť a nórska rozviedka upozorňuje na rastúci strategický význam oblasti. Obavy ešte zvýšila ruská podmorská operácia, ktorú tento rok pri súostroví odhalili spojenci NATO.
Špicberky ležia hlboko za severným polárnym kruhom, približne na polceste medzi severným pobrežím Nórska a severným pólom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide predovšetkým o miesto baníkov, vedcov a turistov.
Ich poloha však získava čoraz väčší vojenský a strategický význam.
Nórska spravodajská služba vo svojej výročnej analýze Focus 2026 upozorňuje, že strategická poloha Špicbergov je z pohľadu Moskvy dôvodom, prečo si tam chce Rusko zachovať prítomnosť.
Kremeľ sa podľa nórskej rozviedky zároveň snaží znížiť závislosť ruskej osady Barentsburg od nórskej dopravy a zásobovania. Jedným z plánovaných krokov sú pravidelné priplávania lodí priamo z Ruska.
Rusi tam žijú už desaťročia
Špicberky sú súčasťou Nórskeho kráľovstva, ich postavenie je však nezvyčajné.
Špicberská zmluva podpísaná v roku 1920 uznala plnú nórsku suverenitu nad súostrovím, zároveň však občanom a firmám signatárskych štátov zabezpečila rovnaké práva pri určitých hospodárskych činnostiach.
Rusko preto dodnes prevádzkuje osadu Barentsburg, kde pôsobí štátna spoločnosť Trust Arktikugol. Popri ťažbe uhlia tam pribudol cestovný ruch a vedecký výskum a Rusko má v meste aj generálny konzulát.
Zmluva zároveň zakazuje budovanie námorných základní, opevnení a využívanie súostrovia na vojnové účely.
To však neznamená, že Špicberky stoja mimo NATO. Nórska vláda výslovne uvádza, že na súostrovie sa vzťahuje Severoatlantická zmluva vrátane článku 5 o kolektívnej obrane. Oslo tiež zdôrazňuje, že akákoľvek zahraničná vojenská aktivita na Špicbergoch bez súhlasu Nórska by bola vážnym porušením jeho suverenity.
Pri Špicbergoch odhalili ruskú operáciu
Najvážnejší incident prišiel tento rok na jar.
Agentúra Reuters v septembri s odvolaním sa na dvoch západných predstaviteľov informovala, že britské, nórske a americké sily sledovali pri Špicbergoch ruské plavidlá spojené s Hlavným riaditeľstvom hlbokomorského výskumu GUGI.
Názov organizácie pôsobí civilne, v skutočnosti však ide o špecializovanú súčasť ruských ozbrojených síl zameranú na operácie v hlbokých vodách.
Podľa zdrojov Reuters Rusi pomocou hlbokomorských prostriedkov nacvičovali nasadenie technológie určenej na vyradenie kritických podmorských káblov takým spôsobom, aby bolo ťažké určiť pôvodcu útoku.
Spojenecké sily ruské plavidlá sledovali, konfrontovali ich na mori a operáciu sa podľa zdrojov podarilo prerušiť. Rusi následne oblasť opustili.
Nórsky minister obrany Tore O. Sandvik už verejne potvrdil, že jednotka GUGI uskutočňovala operácie v blízkosti nórskych a britských vôd.
Podľa neho tieto aktivity dokazujú pokračujúcu snahu Ruska rozvíjať schopnosti na mapovanie a potenciálnu sabotáž západnej kritickej infraštruktúry vo veľkých hĺbkach.
„Dali sme ruským orgánom jednoznačne najavo, že každý pokus zamerať sa na našu kritickú infraštruktúru bude odhalený a bude mať následky,“ uviedol Sandvik.
Stačia dva káble
Práve podmorská infraštruktúra patrí medzi slabiny odľahlého súostrovia.
Špicberky sú so sieťou na nórskej pevnine spojené prostredníctvom podmorských telekomunikačných káblov. Výpadok kritickej infraštruktúry by preto mohol život na vzdialených ostrovoch výrazne skomplikovať.
Obavy nie sú iba teoretické.
Nórska kontrarozviedka PST vo svojej hodnotiacej správe na rok 2026 upozornila, že ruské spravodajské služby mapujú nórsku kritickú infraštruktúru a vyhľadávajú jej zraniteľné miesta. Získané informácie môžu byť podľa služby neskôr využité pri špionáži, ovplyvňovacích operáciách alebo sabotáži.
PST zároveň očakáva, že ruské civilné plavidlá budú využívané na získavanie informácií o pobrežnej a podmorskej infraštruktúre Nórska.
Mohli by Špicberky otestovať NATO?
Práve osobitné právne postavenie, geografická izolácia a existujúca ruská komunita viedli niektorých bezpečnostných analytikov k úvahám, či by Špicberky nemohli byť miestom, kde by Rusko raz skúšalo odhodlanie NATO.
Atlantic Council tento rok zaradil hypotetické obsadenie Špicbergov medzi možné scenáre ruskej konfrontácie s Alianciou. Podľa jeho analýzy by potenciálna operácia mohla začať hybridnými aktivitami, narušením telekomunikácií a dezinformáciami ešte pred prípadným nasadením ozbrojených síl. Ide však o analytický scenár, nie o informáciu, že Moskva takúto operáciu pripravuje.
Aj nórska rozviedka používa opatrnejší jazyk. Vo Focus 2026 neuvádza, že Rusko plánuje Špicberky napadnúť.
Konštatuje však, že Moskva chce zabrániť vojenskému využitiu súostrovia zo strany NATO a že ak by Kremeľ nadobudol dojem, že jeho vlastný manévrovací priestor v Arktíde je ohrozený, Rusko by sa mohlo voči Západu správať asertívnejšie a jeho ozbrojené sily by mohli postupovať ofenzívnejšie.
Nórsko posilňuje kontrolu severu
Oslo preto reaguje posilňovaním kontroly nad severnými oblasťami.
V národnej bezpečnostnej stratégii označuje Špicberky za neoddeliteľnú súčasť Nórska a plánuje zlepšovať námornú bezpečnosť, sledovanie situácie, podmorské schopnosti aj spoluprácu medzi civilnými a vojenskými orgánmi.
NATO zároveň v posledných rokoch výrazne posilnilo svoje severné a východné krídlo. Aliancia zdôrazňuje, že je pripravená brániť celé územie svojich členov a svoje opatrenia označuje za obranné.
Aktuálne napätie pritom neznamená, že otvorený konflikt na Špicbergoch je bezprostredný. Nórska vláda ešte tento rok zdôraznila, že jej politika voči súostroviu zostáva dlhodobo stabilná a predvídateľná a že krajina je na riešenie bezpečnostných výziev pripravená.
Najväčšou otázkou tak momentálne nie je ruská invázia na ostrovy, ale dianie v takzvanej šedej zóne – spravodajské operácie, podmorská infraštruktúra, ruská prítomnosť v Barentsburgu a postupné skúšanie hraníc toho, čo je ešte prijateľné bez otvoreného vojenského konfliktu.
