NEW YORK - Teherán vyslal zo zasadnutia OSN nečakaný signál smerom k Washingtonu. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján pripustil, že jeho krajina je pripravená urobiť zásadný ústupok v spore o jadrový program. V rozhovore pre americkú televíziu zároveň kategoricky odmietol, že by Irán chcel vyrobiť jadrovú bombu.
Irán je pripravený rokovať o zásobách uránu obohateného na 60 percent a podrobiť svoj jadrový program medzinárodnej kontrole. Vyhlásil to iránsky prezident Masúd Pezeškiján v rozhovore s moderátorom Bretom Baierom pre americkú televíziu Fox News.
Baier sa prezidenta priamo opýtal, či je Irán pripravený vzdať sa svojich zásob uránu obohateného na 60 percent.
„Áno. V rámci medzinárodného práva, na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Budeme dodržiavať všetko, čo sme povinní dodržiavať,“ odpovedal Pezeškiján.
Jeho vyjadrenie v piatok priniesla aj nemecká agentúra DPA, podľa ktorej Pezeškiján deklaroval principiálnu pripravenosť Iránu vzdať sa vysoko obohateného uránu.
Celý rozhovor však ukazuje, že situácia je o niečo zložitejšia.
„Boli sme pripravení ho zriediť“
Keď sa Baier k zásobám uránu vrátil a pýtal sa, prečo Irán materiál obohatený na 60 percent ukrýval hlboko pod zemou, Pezeškiján spresnil, čo je Teherán ochotný urobiť.
„Viedli sme rokovania a boli sme pripravení tento materiál vo veľkej miere zriediť,“ povedal.
Moderátor sa ho následne opýtal, či časť vysoko obohateného uránu zostáva ukrytá pod zemou.
„Nie. Povedali sme, že sme pripravení ho zriediť. Nie je to veľký problém. Sme pripravení podrobiť sa kontrole,“ odpovedal iránsky prezident.
Pezeškiján teda verejne pripustil výrazné zníženie úrovne obohatenia zásob a ich medzinárodnú kontrolu. Z jeho ďalších slov však nevyplýva jednoznačný prísľub, že Irán jednoducho odovzdá celý materiál Spojeným štátom alebo ho vyvezie z krajiny.
Irán má stovky kilogramov uránu obohateného na 60 percent
Ide o jednu z najcitlivejších otázok rokovaní o iránskom jadrovom programe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) pred vypuknutím tohtoročného konfliktu odhadovala iránske zásoby uránu obohateného až na 60 percent na približne 440,9 kilogramu.
Šesťdesiatpercentné obohatenie je výrazne vyššie než úroveň bežne potrebná na výrobu paliva pre jadrové elektrárne a technicky je už relatívne blízko k približne 90-percentnej úrovni používanej pre jadrové zbrane.
Samotná existencia takéhoto materiálu však ešte neznamená, že Irán jadrovú zbraň vlastní.
Po útokoch na iránske jadrové zariadenia navyše dlho nebolo jasné, aké množstvo zásob prežilo a kde presne sa nachádza. MAAE preto zdôrazňovala potrebu obnovenia dôkladných inšpekcií.
„Vôbec nie. Vôbec nie“
Baier položil Pezeškijánovi aj najpriamejšiu otázku celého rozhovoru. „Chcete jadrovú bombu alebo nie?“ „Vôbec nie. Vôbec nie,“ odpovedal iránsky prezident.
Odvolal sa pritom na náboženský dekrét bývalého najvyššieho iránskeho vodcu, podľa ktorého sú zbrane hromadného ničenia neprípustné.
„Nikdy sme sa neusilovali o jadrové zbrane,“ vyhlásil Pezeškiján.
Ide však o deklarovanú pozíciu Teheránu. Spojené štáty a ich spojenci dlhodobo spochybňujú vysvetlenie Iránu, že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely, najmä vzhľadom na vysokú úroveň obohacovania uránu.
Ústupok Irán ponúkal už predtým
Možnosť zriedenia zásob 60-percentného uránu sa neobjavila prvýkrát až teraz.
Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Madžíd Tacht-Ravánčí už vo februári vyhlásil, že Teherán je pripravený o zriedení materiálu rokovať, ak budú Spojené štáty ochotné diskutovať o sankciách.
„Sme pripravení diskutovať o tomto aj o ďalších otázkach týkajúcich sa nášho programu, ak sú oni pripravení hovoriť o sankciách,“ povedal vtedy.
Irán však zároveň odmietal americkú požiadavku na úplné ukončenie obohacovania uránu.
Pezeškijánove najnovšie slová preto neznamenajú, že Teherán sa vzdáva samotného práva obohacovať urán. Hovoria predovšetkým o možnom osude existujúcich zásob vysoko obohateného materiálu.
Chce dohodu so Spojenými štátmi
Pezeškiján v rozhovore zároveň potvrdil, že Irán má naďalej záujem o dohodu s Washingtonom.
„To, o čom sa diskutuje a rokuje, je v rámci medzinárodného práva a toho, čo nám podľa medzinárodného práva patrí,“ povedal. „Na tomto základe sa usilujeme o dohodu, pokiaľ s ňou bude súhlasiť aj druhá strana.“
Iránsky prezident tvrdí, že jeho krajina vojnu nechcela a uprednostňuje diplomatické riešenie. „Nevybrali sme si vojnu. Vojna nám bola vnútená. Nechceme vojnu. Keď nás však napadnú, sme nútení sa brániť,“ povedal.
Jeho slová prichádzajú počas pobytu v New Yorku pri príležitosti zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Pezeškiján tam pricestoval v utorok a počas návštevy absolvoval sériu diplomatických rokovaní.
Či sa ochota zriediť zásoby uránu obohateného na 60 percent pretaví do konkrétnej dohody, bude závisieť od ďalších rokovaní medzi Teheránom a Washingtonom. Pezeškiján však teraz verejne potvrdil, že Irán je pripravený o tomto materiáli rokovať a umožniť jeho medzinárodnú kontrolu.
