ŠTOKHOLM - Tesnú väčšinu v novom švédskom parlamente (Riksdagu) bude mať ľavicová opozícia. Vo štvrtok o tom po sčítaní všetkých hlasov informovala štátna volebná komisia. Štyri strany ľavicového bloku získali v 349-člennom parlamente o tri mandáty viac ako pravicová koalícia premiéra Ulfa Kristerssona, ktorej súčasťou sú aj pravicovo-populistickí Švédski demokrati. Informujú správy agentúr AFP a AP.
Najviac poslaneckých kresiel v najtesnejších voľbách vo švédskej histórii podľa očakávania získali sociálni demokrati vedení Magdalenou Anderssonovou, hoci zisk 28 percent hlasov je najhorším výsledkom tejto tradičnej švédskej strany za viac ako sto rokov.
Anderssonová ako výrazná zástankyňa švédskeho sociálneho štátu sa teraz pokúsi vytvoriť vládu s ďalšími tromi stranami: Stranou zelených (MP), Ľavicovou stranou (Vänsterpartiet - V) a Stranou stredu (CP). Medzi týmito stranami však existujú hlboké ideologické rozdiely a očakávajú sa preto náročné rokovania. Centristi upozornili, že odmietnu podporiť vládu, ak v nej budú sedieť nominanti Ľavicovej strany. Tá zase podporu vláde podmienila iba svojím zastúpením v nej.
Na víťazstvo ľavicového bloku už reagoval premiér Kristersson, ktorý krátko po ohlásení oficiálnych výsledkov oznámil, že podáva demisiu.
Najväčším prekvapením volieb bol výsledkový pokles protiimigračných Švédskych demokratov, ktorí získali 17,5 percenta hlasov (1,17 milióna) - o tri percentuálne body menej ako pred štyrmi rokmi (1,33 milióna hlasov). Bol to ich prvý úbytok vo voľbách od ich vstupu do parlamentu v roku 2010.
