PARÍŽ - Najteplejšie leto, aké Francúzsko zažilo od roku 1900, sprevádzané takmer nepretržitými vlnami horúčav, si v krajine podľa predbežných údajov zdravotníckych úradov vyžiadalo o takmer 8000 viac úmrtí, ako je v tomto období obvyklé. Informovala o tom dnes agentúra AFP.
Počas najdlhšieho obdobia horúčav, aké kedy bolo na území Francúzska zaznamenané a ktoré trvalo od 27. júla do 20. augusta, zaznamenala štátna agentúra pre verejné zdravie (SPF) podľa aktuálnej bilancie najmenej 817 úmrtí navyše. Tie však zatiaľ nemožno s určitosťou pripísať horúčavám. Tretia letná vlna horúčav, ktorá postihla takmer 90 percent obyvateľov Francúzska, bola však menej smrtiaca ako dve predchádzajúce.
Počas prvej letnej vlny od 17. júna do 2. júla agentúra zaznamenala 5764 mimoriadnych úmrtí, v období od 3. do 20. júla potom 1243 úmrtí. Za kratšie vlny horúčav ešte pred začiatkom leta od 24. do 28. mája zomrelo vo Francúzsku o 95 ľudí viac ako býva obvyklé. Celková bilancia sa však zrejme ešte zhorší, upozornila AFP. Údaje je potrebné konsolidovať - ich zber ešte nie je ukončený - a nezahŕňa celé sledované obdobie, ktoré trvá od 1. júna do 15. septembra. "Tohtoročné leto 2026 bolo úplne bezprecedentné, s takmer nepretržitými vlnami horúčav," povedal agentúre AFP Guillaume Boulanger, šéf oddelenia kvality životného prostredia a zdravia obyvateľov z SPF.
Dni počítané do vlny horúčav podľa neho bežne tvorili asi päť percent z celého leta, zatiaľ čo tento rok to bude oveľa viac. Francúzski meteorológovia sa pri hodnotení vlny horúčav riadia celoštátnym teplotným indexom. To je priemer celodennej teploty z 30 meteorologických staníc. Vlna horúčav začína, keď jeden deň index dosiahne aspoň 25,3 stupňa alebo keď dva dni po sebe predstavuje aspoň 23,4 stupňa. Vlna sa končí, ak index klesne minimálne na 22,4 stupňa alebo aspoň na 23,4 stupňa dva dni po sebe.
Tohtoročné leto bolo podľa meteorológov celkovo najteplejšie od roku 1900. Historicky vysoké teploty v roku 2003, ktoré boli tento rok prekonané, mali na svedomí 15.000 úmrtí, čo vtedy vyvolalo celospoločenskú reflexiu ohľadom starostlivosti najmä o starších ľudí. Viac ako 5700 úmrtí bolo horúčavám pripisovaných tiež pri vlaňajšom výnimočne teplom lete.
Klimatická zmena, spôsobená najmä spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu v súvislosti s ľudskou činnosťou, zvyšuje do budúcnosti pravdepodobnosť výskytu takto intenzívnych, veľmi dlhých a tiež geograficky veľmi rozsiahlych vĺn horúčav, podotkla AFP.
