MOSKVA – Rusko chce vybudovať vlastnú odpoveď na Starlink a na obežnú dráhu dostať stovky komunikačných satelitov. Ambiciózny projekt Rassvet však narazil na vážne technické problémy. Ani jeden zo 16 satelitov vypustených v júli sa zatiaľ nedostal do plánovanej výšky, niektoré už začali opäť klesať a najmenej dvom hrozí zánik v atmosfére. Problémy pritom postihli aj predchádzajúcu várku.
Šestnásť satelitov zostalo príliš nízko
Druhú skupinu 16 satelitov systému Rassvet-3 vypustili 19. júla pomocou rakety Sojuz-2.1b. Za projektom stojí ruská spoločnosť Bureau 1440, ktorá chce vybudovať rozsiahlu konšteláciu na poskytovanie vysokorýchlostného satelitného internetu. Firma po štarte oznámila, že druhá skupina bola úspešne umiestnená na obežnú dráhu. Tým sa však cesta satelitov ešte len začala.
Rakety ich zámerne vysadili na nízkej počiatočnej dráhe približne 290 až 327 kilometrov nad Zemou. Odtiaľ sa mali pomocou vlastných plazmových motorov postupne dostať vyššie. Práve tu nastal problém.
Podľa analýzy verejne dostupných údajov o obežných dráhach sa ani jeden zo 16 júlových satelitov nedostal do očakávanej operačnej výšky. Na konci augusta sa väčšina pohybovala približne 300 až 400 kilometrov nad Zemou, píše portál Ars Technica.
Niektoré sa pokúšali stúpať, potom začali klesať
Detailné sledovanie jednotlivých satelitov priniesol odborník na ruskú kozmonautiku Anatolij Zak, ktorý prevádzkuje portál RussianSpaceWeb.
Koncom júla a začiatkom augusta začalo deväť zo šestnástich družíc zvyšovať svoju obežnú dráhu. Do 5. augusta bolo stúpanie viditeľné už pri jedenástich. Žiadna sa však nedostala vyššie ako približne 360 kilometrov. Potom prišla ďalšia zlá správa.
Tri satelity, ktoré sa predtým pokúšali stúpať, svoje zvyšovanie dráhy zdanlivo prerušili a začali pomaly klesať. Ďalšie dva nevykonali výraznejší manéver vôbec, klesli pod hranicu 300 kilometrov a smerujú k návratu do atmosféry.
Čím nižšie sa družica nachádza, tým výraznejšie na ňu pôsobia zvyšky zemskej atmosféry. Aerodynamický odpor ju postupne spomaľuje, jej obežná dráha klesá a bez dostatočného zvýšenia výšky napokon vstúpi do hustejších vrstiev atmosféry, kde zhorí.
Všetkých 16 zatiaľ nepadá na Zem
Niktoré médiá opisujú situáciu dramaticky ako pád všetkých šestnástich nových satelitov smerom k Zemi. Dostupné údaje však ukazujú trochu zložitejší obraz.
Problém sa týka všetkých 16 družíc, pretože žiadna nedosiahla zamýšľanú operačnú výšku. Neznamená to však, že všetkých šestnásť už nekontrolovane padá do atmosféry.
Najmenej dve sa podľa sledovania Anatolija Zaka nachádzajú na dráhe smerujúcej k zániku, tri ďalšie po predchádzajúcom stúpaní začali klesať. Ostatné zostávajú na príliš nízkych obežných dráhach a nie je jasné, či sa ich ešte podarí dostať do požadovanej výšky.
Príčina problémov zatiaľ nie je známa. Bureau 1440 ani Roskosmos podľa Business Insideru na otázky týkajúce sa situácie bezprostredne nereagovali.
Jeden satelit už zhorel
Ešte nepríjemnejšie pre Rusov je, že problémy sa nezačali júlovým štartom. Prvých 16 družíc Rassvet-3 vypustili 23. marca. Väčšina z nich dokázala svoju dráhu postupne zvýšiť a 12 sa dostalo približne do výšky 500 až 550 kilometrov. Ani to však nie je pôvodne uvádzaná cieľová výška okolo 800 kilometrov.
Jedna družica z prvej skupiny však nevykonala prakticky žiadny manéver. Jej dráha postupne klesala, až približne 6. júna vstúpila do zemskej atmosféry a zanikla.
Z celkovo 32 vypustených satelitov sa tak podľa hodnotenia amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) nachádzalo na konci augusta iba 12 na dráhach, ktoré možno považovať za dlhodobo udržateľné.
Rusko potrebuje stovky družíc
To predstavuje vážny problém vzhľadom na rozsah celého projektu.
Bureau 1440 nechce zostať pri niekoľkých desiatkach satelitov. Firma hovorí o desiatkach ďalších štartov a stovkách družíc a podľa plánov chce v budúcnosti vytvoriť konšteláciu so stovkami aktívnych satelitov.
Dlhodobý plán je ešte ambicióznejší. Podľa Ars Technica chce mať Bureau 1440 do roku 2035 až 924 satelitov.
Ukrajinský odborník na rádiové a bezpilotné technológie Serhij Beskrestnov odhadol, že na zabezpečenie stabilného nepretržitého pokrytia nad Ukrajinou by Rusko potrebovalo najmenej približne 200 až 300 funkčných satelitov. Pri súčasných problémoch je tak táto méta ešte veľmi vzdialená.
Starlink hrá vo vojne obrovskú úlohu
Význam projektu Rassvet výrazne zvýšila vojna na Ukrajine. Satelitný internet umožňuje jednotkám komunikovať aj tam, kde bola zničená alebo nefunguje pozemná telekomunikačná infraštruktúra. Využíva sa tiež pri riadení bezpilotných systémov a prenose údajov z bojiska.
Rusko pritom využívalo aj terminály systému Starlink spoločnosti SpaceX. Po opatreniach prijatých proti ich používaniu ruskými silami sa pre Moskvu stala vlastná nezávislá satelitná sieť ešte dôležitejšou.
Rozdiel medzi oboma projektmi je zatiaľ obrovský. Kým Bureau 1440 vypustilo prvých 32 operačných satelitov Rassvet-3, Starlink má na obežnej dráhe tisíce aktívnych družíc.
Úzke hrdlo predstavujú aj rakety
Rusi navyše musia vyriešiť nielen samotné satelity, ale aj tempo ich vypúšťania. Rassvety lietajú do vesmíru na raketách Sojuz-2.1b. Ak chce Rusko vybudovať sieť pozostávajúcu zo stoviek družíc, potrebuje veľké množstvo štartov – a zároveň nemôže všetku kapacitu Sojuzov vyhradiť iba tomuto projektu. Rakety sú potrebné aj na ďalšie civilné a vojenské misie.
Analytici ISW preto upozorňujú, že problémy druhej skupiny satelitov spolu s obmedzenou frekvenciou štartov môžu výrazne skomplikovať ruskú snahu vybudovať vlastnú obdobu Starlinku v krátkom čase.
Rassvet tak zatiaľ ukazuje, aký obrovský technologický a logistický rozdiel je medzi vypustením niekoľkých skúšobných družíc a prevádzkou skutočnej globálnej satelitnej siete. Rusko má prvé desiatky satelitov vo vesmíre, no časť z nich namiesto cesty na vyššiu obežnú dráhu čaká presne opačný smer.
