REYKJAVÍK - Islanďania v sobotu rozhodnú, či sa ich krajina po viac ako desaťročí vráti k rokovaniam o členstve v Európskej únii. Hlasovanie môže znovu otvoriť otázku vstupu tejto strategicky významnej severskej krajiny do Únie a prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine, rastúci význam Arktídy a zmeny v bezpečnostnom prostredí menia pohľad Islandu na jeho miesto v Európe.
Ak Islanďania obnovenie rokovaní podporia, krajina by sa zaradila medzi popredných kandidátov na vstup do EÚ spolu s Čiernou Horou. Podľa odhadu islandského ministerstva zahraničných vecí by sa prístupové rokovania mohli začať ešte do konca roka 2026 a v prípade ochoty oboch strán by mohli trvať rok a pol, prípadne dva roky. Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová tento týždeň uviedla, že krajina by mohla byť pripravená vstúpiť do EÚ v priebehu roka či dvoch.
Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009 a prístupové rokovania sa začali o rok neskôr. V roku 2013 Reykjavík rokovania pozastavil. V tom čase bolo otvorených 27 z 35 vyjednávacích kapitol, pričom 11 bolo predbežne uzavretých. V marci 2015 tamojšia vláda požiadala, aby sa Island už nepovažoval za kandidátsku krajinu EÚ. Medzi oboma stranami panovali nezhody najmä v oblasti rybolovu.
Island je rozdelený na polovicu
Verejnosť je v otázke obnovenia rokovaní výrazne rozdelená. Tesná väčšina Islanďanov podľa posledného prieskumu agentúry Gallup odmieta opätovné rokovania s EÚ. Prieskum uskutočnený od 24. do 27. augusta na vzorke 4583 ľudí ukázal, že proti nim je 51,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,4 percenta ich podporuje. V predchádzajúcom prieskume spoločnosti Maskína z 21. až 25. augusta podporovalo obnovenie rokovaní 51,3 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,7 percenta bolo proti.
Island je pritom s Úniou už dnes úzko prepojený. Je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, a teda súčasťou jednotného trhu, ako aj schengenského priestoru. Plné členstvo by mu však umožnilo priamo sa podieľať na rozhodovaní EÚ a zároveň by znamenalo vstup do colnej únie či možnosť neskoršieho prijatia eura.
Rybolov môže všetko skomplikovať
Jednou z najväčších prekážok prípadného členstva bude opäť rybolov. Ide o dôležitú súčasť islandskej ekonomiky aj národnej identity a prípadné uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky EÚ vyvoláva obavy z rozšíreného prístupu zahraničných lodí do islandských vôd. Ryby a morské produkty predstavovali v roku 2025 takmer 40 percent vývozu krajiny, vyplýva z Islandského štatistického úradu.
Analytička Vilborg Ása Guðjónsdóttir z Islandskej univerzity v Reykjavíku uviedla, že pri prípadných prístupových rokovaniach bude musieť byť EÚ v otázke rybolovu flexibilná a ochotná pristúpiť na kompromis, inak sa Island jej členom nestane.
V hre je aj bezpečnosť
Do debaty výraznejšie vstupuje aj bezpečnostná situácia. Island je zakladajúcim členom NATO, nemá však vlastnú stálu armádu. Rastúci význam Arktídy a strategická poloha ostrova v severnom Atlantiku opäť zvýraznili diskusiu o jeho bezpečnostných a geopolitických väzbách.
Island je v súčasnosti podľa Guðjónsdóttir v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, keď požiadal o členstvo v EÚ. „Ekonomicky sa mu darí oveľa lepšie,“ uviedla a poukázala aj na ďalšie významné zmeny, ako odchod Británie z EÚ a politiku Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.
Ak Islanďania obnovenie rokovaní podporia, pôjde iba o prvý krok. O prípadnom členstve by po ukončení prístupových rokovaní napokon rozhodovali v samostatnom referende. Island má približne 400.000 obyvateľov a v prípade vstupu do EÚ by sa stal jej najmenšou členskou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov.
