KYJEV – Moskva stupňuje tlak na miesta, bez ktorých Ukrajina nedokáže normálne fungovať ani obchodovať so svetom. Útoky sa čoraz výraznejšie dotýkajú civilnej logistiky a ukrajinskej ekonomiky. S blížiacou sa ďalšou zimou pritom v Kyjeve rastú obavy, kam až môže táto stratégia zájsť.
Útočia na ekonomické tepny krajiny
Rusko v posledných mesiacoch výrazne zosilnilo útoky na ukrajinskú logistickú infraštruktúru. Terčom sú prístavy, sklady, distribučné centrá, železnice či nákladné lode.
Na širší posun ruskej stratégie upozornil britský týždenník The Economist. Podľa jeho analýzy Moskva stupňuje vzdušnú kampaň proti ukrajinskej civilnej logistike s cieľom spôsobovať ekonomike čoraz väčšie škody.
Nie je to pritom iba teoretická hrozba. Reuters už v júli informoval, že zosilnené ruské raketové a dronové útoky pripravili Ukrajinu približne o tretinu kapacity na vývoz obilia cez čiernomorské prístavy. Mesačná kapacita klesla približne zo šiestich na štyri milióny ton.
Pre Ukrajinu ide o mimoriadne citlivé miesto. Poľnohospodárske produkty sú jej najväčším zdrojom devízových príjmov a viac ako 90 percent agrárneho exportu smerovalo cez prístavy v Odeskej oblasti.
Lode prestali prichádzať
Situácia sa odvtedy ešte zhoršila.
Podľa údajov ukrajinského ministerstva infraštruktúry, ktoré priniesla agentúra Reuters, zaznamenala Ukrajina len počas júla 35 útokov na lode v prístavoch, 22 útokov na plavidlá na mori a 67 zásahov prístavných zariadení. Pre porovnanie, počas celého roka 2025 zaznamenali 14 útokov na lode.
Riziko sa stalo natoľko vysokým, že niektorí majitelia lodí prestali posielať svoje plavidlá do prístavov v okolí Odesy. Takmer dva týždne tam nevplávala žiadna loď.
Dôsledok sa už prejavil na ukrajinskom exporte. V prvých dvoch augustových týždňoch sa vývoz obilia medziročne prepadol o 75 percent. Ukrajina zároveň znížila odhad vývozu obilia v hospodárskom roku 2026/2027 až o 12 percent, pričom minister poľnohospodárstva ako dôvod uviedol práve ruské útoky na prístavný uzol v Odeskej oblasti.
Kyjev preto hľadá náhradné cesty. Ukrajina rokuje napríklad s Moldavskom o možnosti presmerovať časť obilia na železnicu. Pozemné a dunajské trasy však nedokážu námornú dopravu úplne nahradiť.
Pod tlakom je aj železnica
Rusko zároveň útočí na ďalšiu životne dôležitú dopravnú tepnu – železnicu.
Šéf ukrajinských štátnych železníc Oleksandr Pertsovskyj v júni pre Reuters povedal, že prudké zosilnenie ruských útokov na lokomotívy a infraštruktúru ďalej zhoršilo už aj tak vážnu finančnú situáciu spoločnosti. Železnice preto požadovali zvýšenie nákladných taríf najmenej o 45 percent.
Vyššie ceny dopravy však následne zasahujú ďalšie odvetvia. Ukrajinské združenie hutníkov varovalo, že výrazné zdraženie železničnej nákladnej dopravy by mohlo viesť k zatváraniu podnikov a ohroziť až 300-tisíc pracovných miest.
Práve v tom spočíva ekonomický efekt útokov. Moskva nemusí celú ukrajinskú dopravnú sieť zničiť. Stačí ju poškodzovať natoľko, aby bola doprava pomalšia, drahšia a menej spoľahlivá.
Pred Ukrajinou je ďalšia zima
Ďalšou veľkou neznámou je energetika.
Rusko už počas uplynulej zimy systematicky útočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva podnikali ruské sily počas januára útoky na energetické zariadenia takmer denne. Päť rozsiahlych útokov zasiahlo súčasne viacero regiónov a škody zaznamenali najmenej v 17 oblastiach krajiny a v Kyjeve.
Teraz sa navyše pridáva nedostatok protivzdušnej obrany.
Pri masívnom útoku na Kyjev a jeho okolie 20. augusta Rusko opäť použilo balistické aj riadené strely a drony. Zasiahnuté boli okrem obytných budov aj priemyselné objekty, sklady či palivové zariadenia. Ukrajina pritom zápasí s vážnym nedostatkom rakiet pre systémy Patriot, ktoré potrebuje najmä proti balistickým strelám.
Chrániť súčasne elektrárne, rozvodne, železničné uzly, prístavy, sklady, továrne aj veľké mestá je prakticky nemožné. A práve na túto slabinu môže Rusko tlačiť.
Najhorší scenár: ďalšia vlna utečencov
Ekonomické následky však nemusia zostať iba pri poklese exportu či drahšej doprave.
Jedným z najvážnejších rizík je ďalší odchod Ukrajincov do zahraničia, ak by sa Moskve podarilo spojiť ekonomický tlak s rozsiahlym poškodením energetickej infraštruktúry.
Práve takýto najhorší scenár masovej migrácie sa podľa zdroja z ukrajinských bezpečnostných kruhov citovaného týždenníkom The Economist diskutuje v Kyjeve. Nejde o predpoveď, že takýto vývoj určite nastane, ale o riziko, s ktorým ukrajinské úrady počítajú.
Mechanizmus je pomerne jednoduchý. Ak by útoky obmedzili export, poškodili podniky a pripravovali ľudí o prácu, zatiaľ čo ďalšie údery na energetiku by počas zimy spôsobovali dlhodobé výpadky elektriny a kúrenia, tlak na civilné obyvateľstvo by výrazne vzrástol.
Že energetická situácia môže ovplyvňovať migráciu, upozorňujú aj medzinárodné organizácie. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) začiatkom roka varovala, že prehlbujúca sa energetická kríza vystavuje približne 325-tisíc Ukrajincov, ktorí sa už vrátili domov, riziku opätovného vysídlenia.
UNHCR zároveň uvádza, že Ukrajina po mimoriadne tvrdej zime naďalej čelí rozsiahlemu vnútornému vysídleniu a pokračujúce útoky na bývanie, energetiku a základné služby situáciu ďalej komplikujú.
Preto nemožno vylúčiť, že ďalšia mimoriadne ťažká zima by priniesla nový pohyb obyvateľstva vnútri Ukrajiny a prípadne aj smerom do zahraničia. V tejto chvíli však neexistuje spoľahlivý odhad, koľko ľudí by mohlo odísť.
Ekonomická vojna prebieha na obe strany
Ukrajina pritom podobnú logiku čoraz intenzívnejšie uplatňuje aj proti Rusku.
Kyjev výrazne zvýšil útoky hlboko na ruskom území. Terčom sú ropné zariadenia, priemyselné podniky, prístavy a logistické centrá.
Associated Press tento týždeň opísala ukrajinskú kampaň proti ruským skladom a logistike ako snahu zasiahnuť nielen zásobovanie, ale aj ruskú ekonomiku a morálku obyvateľstva.
Výsledky vidieť aj pri energetike. Reuters uvádza, že ruský námorný export ropných produktov sa v júli medzimesačne prepadol približne o tretinu, pričom jednou z hlavných príčin boli odstávky rafinérií po ukrajinských dronových útokoch.
V prvej polovici augusta bol export ropy zo západoruských prístavov približne 15 percent pod plánom, najmä pre problémy v Novorossijsku spôsobené ukrajinskými útokmi.
Cieľom nemusí byť úplná blokáda
Tvrdenie, že Rusko dokáže Ukrajinu úplne „ekonomicky odrezať“, by bolo príliš silné. Krajina má pozemné spojenie s Európskou úniou, železničné trasy aj dopravu cez Dunaj.
Útoky však už teraz ukazujú, že na spôsobenie vážnych ekonomických škôd úplná blokáda ani nie je potrebná.
Stačí zvýšiť cenu dopravy, odradiť lode od vstupu do prístavov, obmedziť export, poškodzovať sklady a železnice a prinútiť Ukrajinu rozdeľovať obmedzené systémy protivzdušnej obrany medzi čoraz väčší počet cieľov.
Ak sa k tomu v zime opäť pridajú rozsiahle útoky na energetiku, tlak nebude cítiť iba štátna pokladnica či ukrajinské firmy.
Pocítia ho predovšetkým obyčajní ľudia. A práve ich odolnosť môže byť jedným z cieľov ruskej stratégie.
